Prílivové elektrárne vyrábajú energiu predvídateľne. Prečo ich teda nie je viac?

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Prílivový cyklus je predvídateľnejší než vietor a dostupnosť slnečného žiarenia.

• Hustejšia voda dokáže roztáčať turbíny aj pri pomalšom prúdení.

• Rozšíreniu brzdia náklady, obmedzené lokality, prerušovaná výroba a možné zásahy do morských ekosystémov.

Prílivové elektrárne získavajú energiu z pohybu oceánskej vody pomocou turbín pracujúcich na podobnom princípe ako veterné zariadenia. Zdrojom prílivu je gravitačné pôsobenie Mesiaca a Slnka, takže dostupná energia sa prirodzene obnovuje. Emisie spojené s výrobou predstavujú približne len 0,023 kg oxidu uhličitého na 1 kWh elektriny. 

Výhodou vody je jej vyššia hustota v porovnaní so vzduchom. Aj pomalšie prúdenie preto dokáže vytvárať silu potrebnú na otáčanie lopatiek turbíny. Príkladom využitia technológie je elektráreň na juhokórejskom jazere Sihwa s maximálnym výkonom 254 MW. Podľa článku ide o najväčšie zariadenie na výrobu prílivovej energie na svete.

Časovanie prílivu a odlivu možno predpovedať presnejšie než vietor alebo oblačnosť ovplyvňujúcu solárne panely. Pohyb vody pokračuje cez deň, v noci aj pri rôznom počasí. Výroba elektriny však nie je rovnomerná, pretože dostupný výkon sa počas prílivového cyklu mení. Elektráreň tak potrebuje ďalší zdroj alebo batériové úložisko, ak má dodávať energiu aj mimo vhodnej fázy prílivu.

Výstavba pod vodou vyžaduje materiály a stroje odolné proti tlaku a korozívnemu pôsobeniu vody. Projekty môžu trvať niekoľko rokov a vyžadujú vysokú počiatočnú investíciu. Americká štúdia z roku 2019 uvádzala pri prílivovej energii náklady až 280 USD/MWh, zatiaľ čo pri veternej energii išlo o približne 20 USD/MWh.

Vhodné miesto musí byť dostatočne hlboké na obmedzenie vplyvu vĺn, ale nie natoľko, aby prílivové prúdenie stratilo potrebnú rýchlosť. Optimálne podmienky má iba obmedzený počet pobrežných oblastí v krajinách ako Austrália, Španielsko a Nórsko.

Samotná výstavba môže vytlačiť morské živočíchy z ich prostredia a rotujúce lopatky pre ne môžu predstavovať riziko. Veľká podmorská konštrukcia môže tiež výrazne meniť okolité prúdenie. Elektromagnetické polia môžu ovplyvňovať orientáciu niektorých živočíchov a hluk môže zasahovať citlivé morské cicavce. Takže okrem výhod majú ak viacero problémov, ktoré obmedzujú ich nasadenie.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Príliv prináša predvídateľnú nízkouhlíkovú energiu, ale náklady, prerušovaná výroba a ekologické riziká obmedzujú jej nasadenie.

Zdroj: bgr.com foto: ChatGPT