Revolúcia v kardiológii: Experimentálny liek opraví srdcové tkanivo po infarkte

Vedci z renomovaného inštitútu Cedars-Sinai dosiahli prelomový objav v oblasti regeneratívnej medicíny, ktorý by mohol zmeniť spôsob liečby srdcových chorôb. Vyvinuli experimentálny liek s označením TY1, ktorý dokáže aktivovať skrytý opravný mechanizmus priamo v bunkách poškodených infarktom alebo iným ochorením.

Tento liek funguje na úplne novom princípe, odlišnom od súčasných terapií, ktoré sa zameriavajú prevažne na zmierňovanie symptómov a prevenciu ďalších atakov. TY1 je syntetická molekula navrhnutá tak, aby napodobňovala prirodzené biologické procesy, ktoré v tele prebiehajú, ale sú často nedostatočné na zvládnutie masívneho poškodenia tkaniva.

Kľúčom k tomuto objavu bolo viac ako dvadsaťročné skúmanie takzvaných exomérov – drobných vačkov, ktoré bunky vylučujú a používajú na vzájomnú komunikáciu. Vedci zistili, že tieto exoméry obsahujú špecifické molekuly RNA, ktoré fungujú ako inštrukcie pre opravu poškodenej DNA.

Keď dôjde k infarktu myokardu, srdcové tkanivo odumiera v dôsledku nedostatku kyslíka, čo vedie k poškodeniu DNA v bunkách a následnej tvorbe jaziev. Tieto jazvy sú trvalé a znižujú schopnosť srdca pumpovať krv, čo často vedie k chronickému srdcovému zlyhaniu.

Liek TY1 však dokáže tento proces zvrátiť tým, že "prepne vypínač" v géne TREX1. Gén TREX1 hrá kľúčovú úlohu v tom, ako imunitný systém reaguje na poškodenú DNA v bunkách.

Za bežných okolností sa telo snaží poškodené bunky odstrániť, čo vedie k zápalu a jazveniu, no TY1 modifikuje túto reakciu tak, aby podporil opravu a prežitie buniek. V laboratórnych testoch na zvieracích modeloch viedlo podanie tohto lieku k výraznému zmenšeniu jazvovitého tkaniva a zlepšeniu funkcie srdca po infarkte.

To naznačuje, že srdce by sa mohlo po ťažkom poškodení doslova "vyliečiť" samé, ak dostane správny molekulárny signál. Ide o zásadný posun od konceptu, že srdcové tkanivo je po odumretí nenávratne stratené.

Vývoj lieku TY1 je tiež dôkazom rastúceho významu RNA technológií v modernej medicíne, podobne ako sme to videli pri vakcínach proti COVID-19. Syntetická RNA v lieku je navrhnutá tak, aby bola stabilná a aby ju telo prijalo bez nežiaducich imunitných reakcií.

Vedci veria, že tento prístup by mohol byť aplikovateľný nielen na srdcové choroby, ale aj na iné stavy spojené s poškodením tkanív a zápalmi. Ak sa podarí preukázať bezpečnosť a účinnosť v klinických skúškach na ľuďoch, mohlo by ísť o jednu z najväčších inovácií v kardiológii za posledné desaťročia.

Cesta k bežnému využitiu v nemocniciach je však ešte dlhá a bude si vyžadovať roky testovania. Napriek tomu výsledky z Cedars-Sinai dávajú nádej miliónom pacientov po celom svete, ktorí trpia následkami infarktu.

Možnosť, že by sme v budúcnosti dokázali opraviť poškodené srdce jednoduchou injekciou, už nie je len sci-fi, ale reálny vedecký cieľ. Tento výskum ukazuje, že v našej vlastnej DNA a bunkových mechanizmoch sa skrývajú nástroje na liečbu, ktoré sme sa len teraz naučili odomykať.

^{Zdroj: eurekalert.org foto: depositphotos.com}