Senzory vybavené umelou inteligenciou dokážu v lese zachytiť požiar skôr, ako sa rozšíri

Po celom svete – od Grécka a Portugalska až po Kanadu a Havaj – sa tento rok lesné požiare vymkli spod kontroly. A keďže sa svet otepľuje, predpovedá sa, že takéto požiare budú len horšie a častejšie. Preto úrady investujú aj do nových, technologicky vyspelých prístupov, ktorých priekopníkom je vznikajúci segment tzv. firetech startupov. Jedným z nich je spoločnosť Dryad Networks, špecialista na telekomunikácie, so sídlom v Berlíne. Jej zámerom je využitím technológií umelej inteligencie a internetu vecí (IoT) skrátiť čas detekcie lesných požiarov z niekoľkých hodín na niekoľko minút, čo poskytne hasičom čas na efektívnejší zásah.

Spoločnosť Dryad vyvinula tzv. internet stromov, súbor technológií inštalovaných v lese, ktoré zisťujú lesné požiare skôr, ako sa rozšíria. Na rozdiel od bežných nástrojov, ako sú satelity, kamery a strážne veže, sieť spoločnosti Dryad nepotrebuje vidieť požiar, aby vedela, že tam je. Senzory poháňané slnečnou energiou, umiestnené približne po jednom na hektár v lesnom poraste, zisťujú lesné požiare v ich počiatočnej fáze tlejúceho dreva tým, že v mikroskopických množstvách „cítia“ výstražné plyny, ako je vodík a oxid uhoľnatý. Monitorujú aj teplotu, vlhkosť a tlak vzduchu.

Zabudovaný algoritmus strojového učenia neustále trénuje snímače na špecifický zápach lesa, v ktorom sa nachádzajú. To je veľmi dôležité, aby senzory dokázali rozlíšiť napríklad dym vychádzajúci z naftového nákladného auta, ktoré prechádza v blízkosti, od skutočného lesného požiaru. Ak snímače zistia vznietenie požiaru, odošlú upozornenie do takzvanej brány mesh, ktorá funguje ako sieťový smerovač a posiela údaje zo snímača do väčšej, hraničnej brány. Tieto hraničné brány sú umiestnené na okraji lesa, kde je prístup k pripojeniu s vyššou šírkou pásma, ako je 4G alebo satelit.

Hraničné brány odovzdávajú informácie priamo hasičom, ktorí môžu údaje interpretovať na cloudovej platforme. Táto sieť senzorov a brán umožňuje vďaka vzájomnej spolupráci prenášať údaje na oveľa väčšej ploche a udržiavať spojenie v hustých a odľahlých lesoch. Sieť spoločnosti Dryad podporuje aj širokú škálu kompatibilných snímačov tretích strán, nielen svoje vlastné. Startup, ktorý bol založený v roku 2020 a v súčasnosti má približne 44 zamestnancov, už vlani predal 10 000 senzorov, najmä verejným službám a obciam v južnej Európe, Kanade a USA.

V súčasnosti prebieha skúšobná prevádzka v lese Eberswalde severovýchodne od Berlína, ktorý je horúcim miestom lesných požiarov v krajine. V tejto oblasti bolo nainštalovaných viac ako 400 snímačov. Za oceánom kalifornská lesnícka agentúra CAL FIRE skúša technológiu spoločnosti Dryad v hustých sekvojových lesoch severnej Kalifornie. Cieľom spoločnosti Dryad je do roku 2030 rozmiestniť 120 miliónov senzorov po celom svete, zachrániť približne 3,9 milióna hektárov lesov a zabrániť vzniku 1,7 miliardy ton emisií CO2 (požiare každoročne vypúšťajú dvakrát viac CO2 ako letecký priemysel).

So zrýchľujúcou sa zmenou klímy sa požiare šíria rýchlejšie, horia dlhšie a zúria intenzívnejšie. Od januára už v celej EÚ vyhorelo viac ako 260 000 hektárov pôdy, čo je plocha veľká ako Luxembursko. V Európe viaceré hasičské zbory skúšajú bezpilotné lietadlá s dlhým doletom, ako sú tie, ktoré zostrojila holandská spoločnosť Avy, aby včas odhalili lesné požiare a pomohli hasičom na mieste sledovať oheň v reálnom čase. Výskumníci v Portugalsku zase vyvíjajú dron, ktorý hasí plamene zhora.

V Nemecku spoločnosť OroraTech buduje sústavu termovíznych satelitov s umelou inteligenciou, ktoré podľa nej dokážu odhaliť lesné požiare do troch minút od ich vznietenia kdekoľvek na Zemi. Prvý satelit bol v júni úspešne vypustený na nízku obežnú dráhu Zeme raketou Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Pokiaľ ide o hasenie požiarov, z programu EÚ Horizont 2020 sa financuje vývoj nového typu peny, ktorá sa mieša s vodou a vytvára oveľa účinnejší spomaľovač horenia ako samotná voda. 

Zdroj: thenextweb.com.