Solárne útočné drony číhajú na korisť ako vzdušné míny novej generácie

Predstavte si pozemnú mínu – skrytú a trpezlivú zbraň, ktorá čaká na svoju obeť. Teraz si predstavte, že táto mína už nie je zakopaná v zemi, ale ticho sa vznáša na oblohe, sleduje a čaká dni, týždne, alebo dokonca mesiace. Toto je nová desivá realita dronov, ktoré menia pravidlá moderného boja. Vzniká nová trieda zbraní, solárne poháňané vyčkávacie munície, ktoré kombinujú presnosť riadenej strely, vytrvalosť sledovacieho dronu a trpezlivosť pozemnej míny.

^{Zdroj Foto: Serhii Beskrestnov}

Tieto systémy predstavujú impozantný a eticky znepokojujúci nástroj, ktorý posúva hranice autonómneho vedenia vojny. Vyčkávacia munícia, známa aj ako „samovražedný“ alebo „kamikadze“ dron, je hybridom medzi dronom a raketou; dokáže priletieť do cieľovej oblasti, krúžiť (vyčkávať), kým operátor identifikuje cieľ, a následne sa naň zrútiť a explodovať. Pridanie solárnych panelov však zásadne mení pravidlá hry.

Zatiaľ čo bežné systémy, ako napríklad indický Nagastra-1, majú letový čas obmedzený kapacitou batérie na približne 60 minút, solárne drony môžu prejsť do spiaceho režimu, dobíjať sa počas dňa a predĺžiť svoju operačnú dobu z hodín na týždne. Hypotetická misia by mohla vyzerať tak, že dron je vypustený, doletí nad strategickú cestu, usadí sa na vyvýšenom mieste alebo prejde do úsporného letu vo veľkej výške a čaká, kým sa neobjaví vopred naprogramovaný cieľ, ktorý následne zničí.  

Konflikty ako vojna na Ukrajine ukázali, že boj s dronmi už nie je teóriou, ale brutálnou realitou, kde sa masívne využívajú FPV drony a špecializované systémy. Solárne drony ponúkajú obrovské taktické výhody: umožňujú nepretržité sledovanie a útok bez rizika pre pilotov, sú nákladovo efektívnejšie pri ničení drahých cieľov a dokážu zasiahnuť ciele, ktoré sa objavia len na krátky okamih. Práve táto „zbraňová trpezlivosť“ mení základnú povahu zbrane a posúva ju z aktívneho nástroja na pasívnu pascu.  

Kým konvenčný dron je nástrojom v rukách vojaka v danom momente, solárny dron, nasadený s príkazom „čakaj a znič akýkoľvek tank“, sa správa skôr ako pozemná mína. Týmto sa do vzdušného priestoru prenášajú etické problémy spojené s mínami, ktoré sú medzinárodným právom prísne regulované pre ich neschopnosť rozlišovať medzi vojakom a civilistom.

Táto technológia vytvára obrovský tlak na prechod k plnej autonómii, pretože je nepraktické, aby ľudský operátor sledoval jeden dron celé týždne. To vedie k programovaniu s inštrukciami, ktoré odstraňujú človeka z finálneho rozhodnutia o útoku, čím vzniká tzv. „medzera v zodpovednosti“. Kto je zodpovedný, ak autonómny dron omylom zaútočí na školský autobus? Programátor, veliteľ, ktorý ho pred týždňami nasadil, alebo výrobca?

Takéto systémy spochybňujú základné princípy medzinárodného humanitárneho práva, ako je rozlišovanie medzi bojovníkmi a civilistami, pretože autonómna pasca nemusí byť schopná urobiť tieto zložité, kontextuálne rozhodnutia.   Hoci solárne vyčkávacie munície ponúkajú nesporné taktické výhody, predstavujú nebezpečný krok k budúcnosti autonómnych vojen.

Táto technológia nás núti konfrontovať sa so základnými etickými otázkami o ľudskej kontrole nad použitím smrtiacej sily. Je nevyhnutné začať medzinárodný dialóg a prijať záväzné pravidlá skôr, ako technológia predbehne našu schopnosť ju kontrolovať, pretože hranica medzi inteligentnou zbraňou a nerozlišujúcou pascou sa kreslí priamo na oblohe.  

Zdroj: newscientist.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}