Takmer tri pätiny vysokoškolsky vzdelaných ľudí majú skúsenosť s investovaním
Majú aj lepšie finančné zázemie v podobe úspor a platov
Investovať do vzdelania sa oplatí. Z dát ŠÚSR vyplýva, že absolventi vysokých škôl zarábajú v priemere o 40 % viac v porovnaní s tými, čo majú dokončenú iba strednú školu a takmer dvakrát toľko, čo ľudia so základným vzdelaním. Okrem lepšieho platu majú aj vyššie finančné rezervy. Úspory vo výške aspoň 6-násobku mesačných výdavkov má takmer 4-násobne viac vysokoškolsky vzdelaných v porovnaní s ľuďmi s nižším ako maturitným vzdelaním. Skúsenosť s investovaním majú pritom až takmer tri pätiny absolventov vysokých škôl. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti IPSOS pre Finax.
Ľudia s vysokou školou majú vyššie zárobky, stabilnejšie finančné zázemie, viac investujú a majú lepšie uplatnenie na trhu práce. Spoločnosť Finax poukazuje na to, že nezamestnanosť medzi absolventmi vysokých škôl je na úrovni iba 2 %, pričom v prípade populácie so základným vzdelaním je to až 40 %. Priemerný zárobok vysokoškolsky vzdelaného človeka je pritom 2 371 eur v porovnaní s 1 235 eurovým platom osoby so základným vzdelaním.
„Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú podstatne lepšie finančné zázemie ako zvyšok populácie. Majú vyššiu tendenciu vytvárať si úspory a majú viac skúsenosti s investovaním, ako je bežný priemer. Finančnú rezervu vo výške aspoň 6-násobku mesačných výdavkov má takmer tretina z nich oproti 8 % ľudí so základným vzdelaním bez maturity. Skúsenosť s investovaním majú takmer tri pätiny absolventov vysokých škôl v porovnaní s približne pätinou populácie s nižším ako maturitným vzdelaním,“ vysvetľuje Linda Gáliková, head of PR vo Finaxe.
Vytvárať si finančnú rezervu a investovať by pritom mali ľudia bez ohľadu na výšku príjmu. Dôležitá je pravidelnosť a vytrvalosť. Podľa odborníkov je dobré najskôr si vybudovať hotovostnú rezervu aspoň vo výške 1000 eur, ktorá je základom na pokrytie väčšiny nepredvídaných výdavkov. Optimálna finančná rezerva je celkovo vo výške 3-6 mesačných výdavkov, pričom bez úspor je až 30 % populácie. V prípade ľudí so základným vzdelaním je to 41 %. Naopak, absolventov vysokých škôl bez úspor je len 16 % a ide o najmenej početnú skupinu ľudí z pohľadu vzdelania.
Pokiaľ máme vybudované potrebné úspory, je vhodné začať investovať. Slováci však držia 45 mld. eur na bežných účtoch s nulovým alebo len minimálnym úročením. Ochota investovať je u nás o polovicu nižšia než v Českej republike. Kým Slováci sú konzervatívnejší a držia len 20 % finančného majetku v akciách a investičných fondoch, naši susedia preferujú o niečo viac dynamické investície a v tejto kategórii majú až 45 % finančného majetku.
Odborníci však varujú, že 10 tis. eur vložených na sporiacich produktoch bude mať vplyvom inflácie po 30 rokoch len polovičnú hodnotu. Naopak, investovaním sa môžu zhodnotiť viac ako 5-násobne na 57 tis. eur (pri výnose 6 % p.a. očistenom o infláciu). Optimálna suma, ktorú by sme mali investovať je 10-20 % mesačného príjmu, pričom začať možno už od 10 eur mesačne.
