Technologická singularita už o tri mesiace? Šokujúca predpoveď varuje pred explóziou umelej inteligencie
V kuloároch technologického sveta sa šíri predpoveď, ktorá je rovnako fascinujúca ako desivá: technologická singularita, bod, z ktorého niet návratu, by mohla nastať už o tri mesiace. Hoci nejde o vedecký konsenzus, ale o extrapoláciu jedného z modelov sledujúcich exponenciálny rast výpočtového výkonu umelých inteligencií, samotná existencia takejto predpovede signalizuje dramatickú zmenu v našom vnímaní budúcnosti.
Ešte donedávna bola singularita považovaná za vzdialený koncept zo science fiction, o ktorom hovoril vizionár Ray Kurzweil, ktorý jej príchod odhadoval najprv na rok 2045 a neskôr ho posunul na rok 2029. Avšak nedávne a takmer hmatateľné skúsenosti širokej verejnosti s generatívnymi modelmi ako ChatGPT spôsobili, že abstraktné varovania sa zrazu zdajú byť naliehavé a reálne.
Šokujúci titulok o troch mesiacoch je tak symptómom novej éry, v ktorej exponenciálny pokrok AI už nie je teóriou, ale každodennou realitou. Čo presne je technologická singularita? V jednoduchosti je to hypotetický bod vo vývoji, kedy umelá inteligencia dosiahne schopnosť rekurzívneho sebazdokonaľovania.
Vytvorí sa tak nezastaviteľná spätná väzba, kde každá nová, inteligentnejšia verzia AI dokáže v ešte kratšom čase vytvoriť ďalšiu, ešte pokročilejšiu verziu, čo vedie k "explózii inteligencie" a k vzniku superinteligencie, ktorá by ďaleko presahovala ľudské kognitívne schopnosti.
Najhlbší strach spojený s touto udalosťou nepramení z predstavy zlých robotov, ako ich poznáme z filmov, ale z oveľa subtílnejšej a existenčnejšej hrozby – straty relevantnosti. Singularita spochybňuje najzákladnejší predpoklad ľudskej existencie: že sme najinteligentnejším druhom na planéte a pánmi svojho osudu.
V momente, keď by vznikla superinteligencia, stratili by sme túto kontrolu a naše ciele, hodnoty a túžby by sa pre ňu mohli stať rovnako bezvýznamnými, ako sú pre nás ciele mravca pri stavbe diaľnice. Samozrejme, existuje mnoho pádnych protiargumentov.
Súčasné modely umelej inteligencie, hoci sú pôsobivé vo vykonávaní špecifických úloh, stále postrádajú skutočné porozumenie, vedomie alebo všeobecnú inteligenciu. Ich pokrok je nerovnomerný a prelom v jednej oblasti, ako je spracovanie jazyka, sa automaticky nepremieta do schopnosti riešiť problémy v iných doménach.
Okrem toho narážame na tvrdé fyzikálne limity, ako je astronomická spotreba energie potrebná na trénovanie nových modelov, dostupnosť kvalitných dát a samotné hardvérové obmedzenia. Debata o časovom horizonte singularity je tak v skutočnosti súbojom dvoch odlišných filozofií pokroku.
Na jednej strane stoja "exponencialisti", ktorí veria v hladkú a predvídateľnú krivku rastu, a na druhej "komplexitisti", ktorí poukazujú na to, že reálny svet je plný prekážok a znižujúcich sa výnosov, ktoré pokrok nevyhnutne spomalia. Bez ohľadu na to, ktorá strana má pravdu, zrýchľujúca sa diskusia nás núti klásť si zásadné otázky o bezpečnosti, kontrole a samotnom mieste ľudstva vo svete, ktorý sa nezvratne mení.
Zdroj: popularmechanics.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
