
Technologickí giganti otáčajú kurz: končí sa éra práce z domu?
Práca z domu bola donedávna považovaná za nový štandard v mnohých veľkých technologických firmách, najmä po skúsenosti s pandémiou. Medové týždne remote režimu sa však zdajú byť u konca – čoraz viac gigantov zo Silicon Valley a IT odvetvia mení názor a vyžaduje návrat zamestnancov do kancelárií aspoň na časť týždňa. Ako sa svet vzďaľuje od pandémie, návrat do office sa pre zamestnancov stáva novou realitou. Firmy ako Amazon, JPMorgan, Dell či Salesforce v roku 2025 pritvrdili a zaviedli povinné dochádzanie v hybridnom režime, čo opäť rozprúdilo debaty o produktivite, firemnej kultúre a budúcnosti práce.
Google a Intel najnovšie takisto výrazne pritvrdili svoj postoj. Obe spoločnosti prešli od voľnejších odporúčaní k prísnym nariadeniam na dochádzku. Podľa interných dokumentov Google, na ktoré upozornila televízia CNBC, dokonca niektoré tímy varovali svojich plne remote zamestnancov, že ak nezačnú chodiť do kancelárie aspoň tri dni v týždni, môžu prísť o svoju pozíciu. Mimoriadne sporné je, že viacerým z týchto pracovníkov Google pôvodne schválil trvalý home office – teraz však firma túto flexibilitu jednostranne ruší. Tento krok mnohí vnímajú ako výrazný obrat v kultúre Googlu, kedysi považovaného za symbol uvoľnenej pracovnej atmosféry.
Prečo firmy trvajú na návrate? Niektorí zamestnanci a pozorovatelia vidia v príkaze návratu do kancelárie skrytú snahu zredukovať stavy. Ako poznamenal jeden užívateľ na sieti Reddit, podobnú taktiku používajú mnohé veľké korporácie ako „nepriamy mechanizmus prepúšťania“. Počas pandémie sa množstvo ľudí presťahovalo mimo veľkých miest, aby mohli pracovať na diaľku. Teraz, keď sú nútení vrátiť sa, nemusia túto zmenu akceptovať – a radšej dajú výpoveď.
Firmy tak znížia počet zamestnancov bez klasického prepúšťania, a to navyše v čase, keď dosahovali rekordné zisky. Mnohí komentujúci predpovedajú, že práve toto je zámerom prísnych pravidiel: prirodzene znížiť počet pracovníkov, ktorí nie sú ochotní zmeniť svoj životný štýl späť podľa firemných požiadaviek. Pre mnohých je to signál zásadnej zmeny. „Nikdy by ma nenapadlo, že uvidím Google vyhodiť ľudí za to, že nie sú osobne v kancelárii tri dni v týždni,“ povedal Maximus Greenwald, zakladateľ startupu Warmly.ai a bývalý zamestnanec Googlu.
Spomenul, že v rokoch 2017–2020, keď pracoval v Google, nič také nebolo vyžadované – sám vtedy chodil do officu štyri dni v týždni dobrovoľne, no vedel aj o kolegoch s voľnejším režimom. Jeho vlastná firma funguje od začiatku kompletne na diaľku s tímom rozptýleným po viacerých krajinách a časových pásmach. Podľa Greenwalda rozhodnutie Googlu a jemu podobných firiem nereflektuje moderné nastavenie tímov, ktoré môžu efektívne pracovať globálne aj bez spoločnej kancelárie.
Zástupca Google v reakcii pre médiá obhajoval tento krok s tým, že osobná spolupráca je dôležitou súčasťou inovácií a riešenia komplexných problémov. Preto vraj niektoré tímy vyzvali zamestnancov žijúcich v blízkosti pobočiek, aby sa vrátili aspoň na tri dni prezenčne. Podobne argumentuje aj vedenie Intelu – ten zašiel ešte ďalej a od svojich ľudí teraz požaduje prítomnosť v kancelárii štyri dni v týždni. Ako oznámil dočasný CEO spoločnosti, Lip-Bu Tan, počas ohlásenia finančných výsledkov, predchádzajúci hybridný model (dva dni remote) sa v Inteli osvedčil len čiastočne a dochádzka bola „nepostačujúca“.
„Som pevne presvedčený, že naše pracoviská musia byť pulzujúcimi centrami spolupráce odrážajúcimi našu firemnú kultúru v praxi,“ vyhlásil Tan. „Keď trávime čas spolu osobne, vedie to k živším a produktívnejším diskusiám a rýchlejšiemu rozhodovaniu. Zároveň to posilňuje naše väzby s kolegami,“ dodal. Jeden zo zamestnancov Intelu potvrdil, že nový 4-dňový režim platí aj pre pobočky v Indii. Uviedol, že oba modely práce – z domu aj z kancelárie – majú svoje výhody.
Kým remote umožňuje väčšiu flexibilitu a pokoj na sústredenú prácu, fyzická prítomnosť v práci podľa neho zohráva kľúčovú úlohu pri mentorovaní mladších kolegov, budovaní tímovej súdržnosti a podpore firemnej kultúry. „Ideálne je hybridné nastavenie,“ myslí si, „kombinuje efektivitu práce z domu so spontánnou spoluprácou, ktorá vzniká pri osobných stretnutiach.“ Inými slovami, kľúčová je prispôsobivosť – hľadať model, ktorý podnikom aj zamestnancom najlepšie vyhovuje.
Podobný prístup volí Cisco, ktoré už od roku 2021 funguje v hybridnom režime a teraz opäť apeluje na väčšiu prítomnosť tímov na pracovisku podľa potrieb projektov. „Keď prídem do kancelárie, môžem sa práci venovať bez domácich vyrušení a brainstorming je oveľa svižnejší než na diaľku,“ zdieľa svoju skúsenosť inžinierka zo Cisca. Zároveň však oceňuje možnosť pracovať z domu a celkovo preferuje hybridný režim – poskytuje jej to flexibilitu pre osobný život a pritom nestráca kontakt s kolegami, keď je to potrebné.
K firmám, ktoré rušia home office, sa pridáva aj indický e-commerce gigant Flipkart – ten zrušil svoju politiku práce z domu a od zamestnancov teraz vyžaduje dochádzku päť dní v týždni. Ešte v septembri 2024 ohlásil Amazon jeden z najprísnejších návratov: od januára 2025 musia firemní zamestnanci tráviť v office všetkých 5 pracovných dní. CEO Amazonu Andy Jassy to zdôvodnil snahou „posilniť firemnú kultúru“ a zlepšiť spoluprácu.
Svoj jednoznačný názor vyjadril aj Sam Altman, šéf spoločnosti OpenAI, ktorý na jednej konferencii označil plošný prechod na remote prácu za chybu. „Jednoznačne to bolo jedno z najväčších omylov technologického priemyslu za posledné roky – myslieť si, že všetci môžu zostať navždy full remote bez poklesu kreativity,“ povedal Altman. Podľa neho pokus s úplne vzdialenou prácou už skončil neúspechom a momentálne nám chýbajú technológie na to, aby ľudia mohli pracovať trvalo na diaľku bez straty inovačného potenciálu, najmä v prípade dynamických mladých firiem.
Akú budúcnosť práce prinesie AI? Treba dodať, že nie všetci veľkí hráči zavrhujú flexibilitu. Meta (Facebook) zatiaľ zotrváva na hybridnom modeli s tromi dňami v kancelárii, Adobe požaduje osobnú prítomnosť zhruba 50 % pracovného času a Spotify dokonca ponecháva v platnosti princíp „Work From Anywhere“, čiže plnú voľnosť v rozhodnutí, odkiaľ budú zamestnanci pracovať. Diskusia o ideálnom nastavení práce teda zostáva otvorená a ďalší vývoj môže ovplyvniť aj nový faktor – umelá inteligencia.
Stále častejšie sa hovorí o tom, že AI zásadne zmení trh práce a môže zmeniť aj pohľad na dochádzanie či pracovný čas. Bill Gates nedávno predpovedal, že pokroky v umelej inteligencii umožnia v priebehu nasledujúcej dekády nahradiť ľudí v mnohých povolaniach, čo by mohlo skrátiť štandardný pracovný týždeň možno až na dva dni. Podobne investičný vizionár Vinod Khosla vo svojom blogu naznačil, že s nástupom AI by sa mohol stať realitou aj trojdňový pracovný týždeň. Tvrdí, že pri správnych politikách dokážeme zmierniť prechod na automatizovanejšiu ekonomiku a znížiť pracovnú záťaž ľudí tak, aby z toho profitovala celá spoločnosť aj hospodárstvo.
Spoluzakladateľ LinkedIn Reid Hoffman zas verí, že do roku 2034 zanikne tradičný model práce od 9. do 17. hodiny. Predpovedá rozmach tzv. gig ekonomiky, kde až polovica populácie bude pracovať na voľnej nohe pre viacero projektov naraz. Takíto pracovníci podľa neho dokonca zarobia viac než v klasickom zamestnaní, pričom budú mať väčšiu voľnosť. Napriek súčasnému „pritvrdzovaniu“ zo strany veľkých korporácií je teda možné, že budúcnosť práce sa bude uberať celkom odlišným smerom.
Firmy momentálne vsádzajú na osobnú prítomnosť ako recept na vyššiu produktivitu a inovácie. No ak sa naplnia optimistické scenáre vývoja AI, o desať rokov môže byť otázka kde a ako dlho pracujeme prekonaná novými modelmi. Jedno je isté – spôsob, akým pracujeme, sa ďalej vyvíja a bude potrebné hľadať rovnováhu medzi firemnými cieľmi, osobnými preferenciami zamestnancov a technologickým pokrokom, ktorý tieto možnosti zásadne ovplyvní.
Zdroj: Analytics India Magazine
Zdroj Foto: depositphotos.com.