Umelá inteligencia nedosiahne úroveň človeka bez jednej kľúčovej zložky

Revolučné platformy umelej inteligencie, ktoré napodobňujú ľudskú konverzáciu, ako je napríklad veľmi populárny ChatGPT, nikdy nedosiahnu poznanie podobné ľudskému, a to napriek ich veľkým neurónovým sieťam a obrovským súborom údajov, na ktorých sú vyškolené, ak zostanú bez tela a budú sa objavovať len na obrazovkách počítačov.

K tomuto zisteniu dospeli v novej štúdii výskumníci zo Sheffieldskej univerzity v Spojenom kráľovstve. ChatGPT sa učí podobne ako ľudské deti prostredníctvom učenia pod dohľadom a bez dohľadu. Učenie bez dohľadu znamená, že systém sa učí prostredníctvom pokusov a omylov, napríklad keď človek povie chatbotovi, že odpoveď na výzvu bola nesprávna, a na základe tejto informácie sa ďalej rozvíja.

Učenie pod dohľadom sa viac podobá deťom, ktoré chodia do školy a učia sa požadovanú látku – chatboty s umelou inteligenciou sú trénované na vstupoch, ktoré majú vopred stanovené výstupy, z ktorých sa program učí. Profesori informatiky Tony Prescott a Stuart Wilson zo Sheffieldskej univerzity dospeli k záveru, že napriek tomu, že umelá inteligencia má schopnosť napodobňovať spôsob, ako sa ľudia učia, je nepravdepodobné, že programy budú úplne myslieť ako ľudia, pokiaľ nedostanú možnosť umelo cítiť a vnímať skutočný svet.

V štúdii, ktorá bola uverejnená vo výskumnom časopise Science Robotics, sa tvrdí, že ľudská inteligencia je vyvinutá vďaka komplikovaným subsystémom mozgu, ktoré majú spoločné všetky stavovce. Táto architektúra mozgu spolu so skúsenosťami človeka v reálnom svete, ktoré mu umožňujú učiť sa a zdokonaľovať sa prostredníctvom evolúcie, je niečo, čo sa pri vytváraní systémov umelej inteligencie zapracováva len zriedka, tvrdia výskumníci.

„Je oveľa pravdepodobnejšie, že systémy umelej inteligencie vyvinú poznanie podobné ľudskému, ak budú vytvorené s architektúrou, ktorá sa učí a zlepšuje podobným spôsobom, ako to robí ľudský mozog, pričom využíva svoje prepojenia s reálnym svetom. Robotika môže poskytnúť systémom AI tieto prepojenia napríklad prostredníctvom senzorov, ako sú kamery a mikrofóny, a aktuátorov, ako sú kolesá a chápadlá. Systémy umelej inteligencie by potom boli schopné vnímať okolitý svet a učiť sa ako ľudský mozog,“ uviedol Prescott.

„Významné riziko“ takýchto systémov vyplýva z toho, že učenie nie je transparentné. UI, ktoré nie sú transparentné, by sa mohli správať spôsobom, ktorý neočakávame. Profesor tiež poznamenal, že by mohli existovať riziká okolo „druhu inteligencie na všeobecné účely“, ktorá by sa mohla vyrovnať ľudským schopnostiam alebo ich prekonať v niektorých oblastiach, pričom v iných bude pravdepodobne veľmi málo rozvinutá.

Takéto umelé inteligencie by napríklad mohli byť dobré v určitých druhoch vnímania, myslenia a plánovania, ale slabé v chápaní a uvažovaní o etických dôsledkoch svojho konania. Preto je dôležité pri vytváraní takýchto systémov dôkladne premýšľať o ich bezpečnosti. Tak ako sme schopní zaistiť bezpečnosť lietadiel, áut a elektrární, mali by sme byť schopní urobiť to isté aj pre umelú inteligenciu a roboty.

Zdroj: foxnews.com