Zabudnite na jar a leto: Planéta si vytvára nové, človekom spôsobené ročné obdobia

Po tisícročia sa ľudstvo spoliehalo na predvídateľné striedanie ročných období, ktoré formovali poľnohospodárstvo, kultúru a samotný rytmus života. Tieto kedysi spoľahlivé cykly sa však stávajú minulosťou a na ich mieste sa objavujú úplne nové ročné obdobia, ktoré nie sú dielom prírody, ale človeka.

Ľudská činnosť, od priemyselného znečistenia až po zmeny vo využívaní pôdy, vytvára takzvané „vznikajúce ročné obdobia“ a narúša načasovanie tých prirodzených, čím zásadne mení kalendár našej planéty. Tieto nové, antropogénne fenomény sú opakujúce sa a predvídateľné obdobia definované ľudským vplyvom.

Príkladom je „sezóna oparu“ v juhovýchodnej Ázii, keď je obloha na niekoľko týždňov zahalená toxickým dymom z rozsiahleho vypaľovania lesov a rašelinísk, najmä kvôli rozširovaniu plantáží palmy olejnej. Dôsledky sú zničujúce: obrovské ekonomické straty, ktoré len v roku 2015 presiahli 16 miliárd dolárov, narušenie dopravy a turizmu a vážna zdravotná kríza, ktorá spôsobila státisíce respiračných ochorení a odhadom až 100 000 predčasných úmrtí.

Ďalším príkladom je „odpadková sezóna“ na Bali, kde monzúnové prúdy každoročne medzi novembrom a marcom vyplavujú na slávne pláže tony plastového odpadu, čo priamo ohrozuje morský ekosystém a ekonomiku ostrova, ktorá je z viac ako 50 % závislá od turizmu. Okrem vzniku nových ročných období dochádza aj k narušeniu rytmu tých existujúcich, čo vedci označujú ako „arytmické“ a „synkopické“ zmeny.

Arytmické zmeny sa prejavujú posunom v načasovaní, ako sú skoršie jari, dlhšie letá a kratšie zimy, zatiaľ čo synkopické zmeny sa týkajú intenzity, napríklad horúcejších liet s častejšími extrémnymi výkyvmi počasia. Tieto zmeny potvrdzujú aj správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktoré dokumentujú predlžovanie vegetačného obdobia na severnej pologuli, kde jarné udalosti, ako je pučanie listov, nastávajú v priemere o 1 až 3 dni skôr za dekádu.  

Najväčším nebezpečenstvom týchto posunov je takzvaný fenologický nesúlad, keď sa životné cykly navzájom závislých druhov dostanú mimo synchronizácie, čo môže viesť ku kolapsu populácií a narušeniu celých ekosystémov. Tieto zmeny majú priamy vplyv aj na ľudské komunity, ako napríklad v povodí rieky Mekong, kde zmenené zrážkové a riečne cykly narúšajú tradičný rybolov a poľnohospodárstvo.

Spoločenské prijatie termínov ako „sezóna oparu“ je dvojsečnou zbraňou; na jednej strane môže viesť k adaptačným opatreniam, ako je inštalácia vzduchových filtrov, no na druhej strane hrozí normalizácia krízy, čo znižuje tlak na riešenie jej skutočných príčin. Pomenovanie človekom spôsobených katastrof jazykom prírodných, nevyhnutných cyklov predstavuje formu kolektívnej kognitívnej disonancie.

Umožňuje spoločnosti psychologicky zvládnuť krízu prostredníctvom adaptácie, zatiaľ čo sa odkláňa zodpovednosť od politických a ekonomických zlyhaní, ktoré sú v jej pozadí. Tieto posuny nás nútia prehodnotiť náš vzťah k času a prírode a hľadať novú harmóniu s meniacimi sa rytmami planéty, čo je nevyhnutné pre udržateľnú budúcnosť.  

Zdroj: livescience.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}