Závislosť od technológií pripravuje ľudí o základné zručnosti a mení štruktúru ich mozgu

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Používanie hlasových navigácií potláča prirodzené priestorové vnímanie a oslabuje dôležité časti mozgu zodpovedné za pamäť.

• Neustála dostupnosť informácií na internete spôsobuje fenomén digitálnej amnézie, pri ktorom si mozog odmieta ukladať fakty.

• Neschopnosť znášať chvíľkovú nudu a absencia manuálnych činností znižujú mieru ľudskej kreativity a jemnej motoriky.

Rýchly nástup digitálnych asistentov a všadeprítomného internetového pripojenia spôsobil, že mnohé každodenné zručnosti predchádzajúcich generácií sa stávajú zbytočnými. Moderné technológie uľahčujú orientáciu vo svete, no tento komfort si vyberá daň v podobe postupného oslabovania ľudských kognitívnych schopností.

Klasickým príkladom je strata schopnosti čítať papierové mapy a zapamätať si cestu len na základe orientačných bodov v krajine. Neurologické štúdie potvrdzujú, že pasívne nasledovanie pokynov elektronickej navigácie priamo znižuje aktivitu hipokampu, ktorý si inak v mozgu buduje komplexné priestorové mapy. Mnohí používatelia smartfónov tak po výpadku signálu nedokážu nájsť cestu ani v inak známom mestskom prostredí.

Zásadnou premenou prešiel aj spôsob, akým ľudia pracujú so svojou vlastnou pamäťou v každodennom živote. Súčasná psychológia popisuje fenomén známy ako digitálna amnézia, ktorý vzniká v dôsledku neustálej dostupnosti internetových vyhľadávačov.

Ľudský mozog podvedome odmieta vynaložiť energiu na ukladanie faktov alebo telefónnych čísel, ak vie, že ich kedykoľvek získa stlačením tlačidla. Smartfóny tak začali fungovať ako externé hardverové záznamníky pre našu myseľ, čo viedlo k úplnému vymiznutiu takých schopností, akými bolo memorovanie telefónnych kontaktov na blízkych.

Odborníci varujú, že táto závislosť na technológiách predstavuje značné bezpečnostné riziko počas neočakávaných krízových situácií. Okrem pamäte prichádza populácia aj o schopnosť koncentrácie a trpezlivosti, ktorá sa predtým budovala pri bežných nudných úkonoch. Kedysi bolo bežné čakať na autobus bez akejkoľvek vonkajšej stimulácie, čo nechávalo voľný priestor pre vnútorný tok myšlienok.

Zakaždým, keď dnes človek pocíti náznak nudy, okamžite siaha po mobilnom zariadení so stálym prísunom rýchlej digitálnej zábavy. Vedecké experimenty pritom jasne dokazujú, že práve chvíľková nuda núti mozog hľadať vnútorné podnety a významne štartuje kreatívne procesy. Ľudia, ktorí nedokážu ostať sami so svojimi myšlienkami, tak prichádzajú o inovatívne nápady a schopnosť hlbšej sebareflexie.

Klesajúci dopyt po manuálnych procesoch sa odráža aj v ústupe písaného písma či manuálneho rátania financií. Klasické hľadanie informácií v lístkových katalógoch knižníc, ktoré fungovalo ako skutočná detektívna práca budujúca trpezlivosť, plne nahradili okamžité výsledky algoritmov.

Podobne aj fotografia stratila svoj pôvodný zámer zachovania vzácnej spomienky a stala sa len rýchlym nástrojom pre získavanie okamžitej pozornosti na sociálnych sieťach. Zvrátenie tohto celospoločenského trendu si nevyžaduje úplné odmietnutie pokroku, ale vedomé budovanie zdravých bariér voči neustálej digitálnej stimulácii.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Spoliehanie sa na digitálne technológie mení neuroplasticitu mozgu, čo vedie k postupnej strate kritického myslenia, pozornosti a vnútornej psychickej odolnosti.

Zdroj: yourtango.com foto: ChatGPT