Bratislava ako horúce vnútrozemie Chorvátska? Zistite, aká bude klíma vo vašom meste o 60 rokov

Aké bude počasie zajtra? Na túto otázku nám odpovie každá druhá aplikácia v mobile. Skúsme však zložitejšiu otázku: aká bude klíma vo vašom meste o 60 rokov? Odpovede ako „bude o 2 stupne Celzia teplejšie“ sú pre väčšinu z nás abstraktné a nič nehovoriace. Vedci z University of Maryland však vytvorili nástroj, ktorý dáva na túto otázku oveľa hmatateľnejšiu a prekvapivejšiu odpoveď.

^{Zdroj Foto: Fitzpatrick Lab, University of Maryland Center for Environmental Science}

Tento nástroj je založený na metóde nazývanej „mapovanie klimatických analógov“. Namiesto predpovedania abstraktných čísel porovnáva komplexné klimatické dáta – celkovo 12 premenných, vrátane maximálnych a minimálnych teplôt a zrážok v jednotlivých ročných obdobiach – predpovedané pre jedno mesto v budúcnosti so súčasnými, reálnymi dátami z tisícok iných miest.  

Je to, akoby ste chceli niekomu opísať chuť exotického ovocia; namiesto chemického zloženia poviete, že chutí ako kríženec ananásu a jahody. Klimatické analógy robia presne to isté pre klímu, čím nám poskytujú okamžitú, aj keď zjednodušenú, predstavu. Výsledky pre svetové metropoly sú zarážajúce a odhaľujú jasný trend: klimatický posun smerom k rovníku.

Podľa pesimistického scenára vysokých emisií bude mať Londýn v roku 2080 klímu dnešnej Barcelony a Madrid sa bude podobať na Marrákeš. Všetky mestá na severnej pologuli budú mať podnebie, ktoré je dnes typické pre lokality o stovky kilometrov južnejšie. Pre niektoré tropické mestá už dnes dokonca neexistuje žiadny klimatický analóg – ich budúca klíma bude taká horúca, aká v súčasnosti nie je nikde na Zemi. 

^{Zdroj Foto: Fitzpatrick Lab, University of Maryland Center for Environmental Science}

A čo Slovensko? Podľa rovnakého scenára sa Bratislava, s jej dnešnou miernou stredoeurópskou klímou, bude v roku 2080 podobať na mestá v horúcom a suchom vnútrozemí Chorvátska. Košice by mohli mať klímu podobnú dnešnému severnému Srbsku a Vysoké Tatry by sa mohli klimaticky priblížiť dnešným nižším polohám Álp. 

Tento posun odhaľuje skrytú hrozbu: naša infraštruktúra – od kanalizácie dimenzovanej na mierne dažde, cez stavebné materiály budov až po druhy stromov v parkoch – je optimalizovaná pre klímu, ktorá tu o pár desaťročí už nebude.

Zdroj: bigthink.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}

Zobrazit Galériu