Čína stavia vo vesmíre sieť superpočítačov vybavených AI

Čína sa púšťa do ambiciózneho projektu, ktorý by mohol zásadne zmeniť spôsob, akým spracovávame dáta. Krajina spustila prvú skupinu satelitov pre plánovanú konšteláciu superpočítačov s umelou inteligenciou (AI) vo vesmíre. Týchto 12 satelitov je len začiatkom rozsiahlej flotily 2 800 satelitov, ktoré majú jedného dňa vytvoriť „Three-Body Computing Constellation“ – sieť satelitov schopných priamo spracovávať dáta na obežnej dráhe.  

Prvé satelity boli vypustené 14. mája 2025 z čínskeho satelitného štartovacieho centra Jiuquan pomocou rakety Long March 2D. Cieľom tohto projektu, vedeného spoločnosťami ADA Space a Zhejiang Lab, je znížiť závislosť Číny od pozemných počítačov. Namiesto toho budú satelity využívať studené vákuum vesmíru ako prirodzený chladiaci systém, zatiaľ čo budú spracovávať dáta s výpočtovou kapacitou 1 000 peta (1 kvintilión) operácií za sekundu pre celú konšteláciu.  

Súčasné systémy, či už ide o GPS, klimatické senzory, teleskopy alebo komunikáciu, sa vo veľkej miere spoliehajú na dáta z obežných dráh. Tieto surové dáta však musia byť spracované späť na Zemi, čo je obmedzené prenosovou šírkou pásma a úzkymi oknami, počas ktorých môžu byť dáta odoslané, keď satelity prechádzajú nad pozemnými stanicami.

To často vedie k strate veľkého množstva dát. Riešením je „edge computing“, kde sa surové dáta spracovávajú priamo na palube satelitu pred ich prenosom na Zem. Tento energeticky náročný proces na obežnej dráhe tiež umožňuje satelitom čerpať energiu zo solárnych panelov a odvádzať prebytočné teplo do vesmíru, čím sa znižuje ich uhlíková stopa. Presun energeticky náročných výpočtov do vesmíru predstavuje strategický krok smerom k udržateľnejšej dátovej infraštruktúre. 

Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Google, Eric Schmidt, upozornil na obrovské energetické nároky pozemných dátových centier, pričom odhaduje dodatočnú potrebu 29 gigawattov do roku 2027 a ďalších 67 gigawattov do roku 2030. Tento rastúci energetický dopyt podčiarkuje naliehavosť hľadania alternatívnych riešení, kde vesmír ponúka prirodzené chladenie a solárnu energiu ako potenciálne ekologickejšiu cestu.  

Satelity v konštelácii budú navzájom komunikovať pomocou laserov. Jeden z nich je vybavený detektorom polarizácie röntgenového žiarenia na štúdium kozmických javov, ako sú gama záblesky. Konštelácia dostala názov podľa „problému troch telies“ vo fyzike, ktorý prvýkrát sformuloval Isaac Newton a týka sa predpovedania chaotického pohybu troch telies obiehajúcich okolo seba pod vplyvom gravitácie.

Tento problém poslúžil aj ako inšpirácia pre slávnu vedecko-fantastickú trilógiu čínskeho autora Liu Cixina. Výber názvu, ktorý odkazuje na notoricky komplexný a často nepredvídateľný fyzikálny problém, zároveň naznačuje obrovskú zložitosť riadenia tak rozsiahlej a prepojenej vesmírnej superpočítačovej siete.   

Zdroj: livescience.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}