Nová laserová technológia umožňuje prečítať par milimetrové písmená na vzdialenosť vyše 1 km

Schopnosť prečítať text na bežnom liste papiera z kilometrovej vzdialenosti môže znieť ako schopnosť vyhradená pre špionážne trilery, ale výskumníci z Čínskej univerzity vedy a techniky demonštrovali, že je to skutočne možné. Ich novovyvinuté laserové zariadenie dokáže úspešne skenovať jednotlivé znaky textu z pôsobivej vzdialenosti 1,36 kilometra. Technika stojaca za týmto pozoruhodným výkonom je známa ako intenzitná interferometria.

Na rozdiel od konvenčnej kamery, ktorá priamo meria svetelné vlny na vytvorenie obrazu, táto metóda meria, ako sa svetlo odráža od cieľa a interferuje samo so sebou. Prístroj vysiela osem infračervených laserových lúčov smerom k cieľovému objektu. Dva teleskopy, fungujúce ako prijímače, potom zachytávajú intenzitu odrazeného svetla. Starostlivou kalibráciou týchto laserových lúčov a dôkladným porovnaním variácií medzi údajmi získanými z dvoch teleskopov je možné zrekonštruovať obraz cieľa.  

Zdroj Foto: Liu et al., Physical Review Letters, 2025

Počas vonkajších experimentov systém úspešne zobrazil milimetrové ciele na vzdialenosť 1,36 km. Výskumníci dosiahli zlepšenie rozlíšenia približne 14-krát oproti tomu, čo by bolo možné dosiahnuť v dôsledku difrakčného limitu jediného teleskopu porovnateľnej veľkosti. To im umožnilo presne čítať písmená s rozlíšením len 3 milimetre z tejto vzdialenosti, čo je významné zlepšenie v porovnaní s rozlíšením 42 milimetrov, ktoré by sa dosiahlo použitím len jedného z teleskopov na rovnakú vzdialenosť.

Kľúčové je, že systém je tiež navrhnutý tak, aby zvládal atmosférickú turbulenciu – bežný problem optických systémov na veľké vzdialenosti – a dokáže zvládnuť aj nedokonalosti v samotnom nastavení kamery, čo ho robí robustným pre reálne vonkajšie aplikácie. Zatiaľ čo potenciál pre sledovanie je zrejmým dôsledkom, táto technológia zobrazovania na veľké vzdialenosti s vysokým rozlíšením by mohla mať aj početné neškodné aplikácie.

Zdroj Foto: Liu et al., Physical Review Letters, 2025

Mohla by sa použiť na neinvazívnu kontrolu štruktúr, ako sú mosty alebo elektrické vedenia, na detekciu jemných trhlín alebo defektov z bezpečnej vzdialenosti, na monitorovanie voľne žijúcich živočíchov bez ich rušenia, alebo dokonca na určité typy diaľkovej diagnostiky v prostrediach, kde je fyzický prístup zložitý, nebezpečný alebo nežiaduci.  

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: Liu et al., Physical Review Letters, 2025}