Editorial: Dali by ste sa biotechnologicky zdokonaliť?
V posledných rokoch prešli biotechnológie revolučným vývojom, ktorý prináša nielen nové možnosti, ale otvára aj etické či filozofické debaty. Najnovšie objavy v oblasti genetického inžinierstva, špeciálne technológie ako CRISPR-Cas9, otvárajú dvere k novému typu človeka, navrhnutému a zlepšenému podľa osobných preferencií, želaného budúceho pracovného nasadenia či rozhodnutia vyššej autority. Kde je však hranica medzi zmysluplným, potrebným zdokonaľovaním a manipuláciou či zneužívaním? A kto má právo o tom rozhodnúť? CRISPR dnes umožňuje upraviť DNA s presnosťou, ktorá bola ešte pred desaťročím sci-fi. To znamená možnosť liečiť genetické choroby, ale aj vytvárať potomkov so „žiadanými“ vlastnosťami. Sme teda na prahu éry geneticky optimalizovaných detí? Otázka neznie, či je to možné, ale či to chceme a za akých podmienok.
Umelá reprodukcia prostredníctvom genetickej selekcie a embryonálnej úpravy môže ovplyvniť demografické a sociálne trendy. V Číne a USA prebiehajú pilotné štúdie tzv. polygenickej selekcie, kde sa na základe genetických markerov hodnotí potenciál embryí pre zdravie, inteligenciu alebo predispozície na ochorenia. Budúci rodičia by tak mohli čeliť etickej dileme, či dieťa „nechať tak, ako príde“, alebo ho vopred „zoptimalizovať“.
V roku 2024 došlo k niekoľkým prelomovým objavom. Vedci v USA úspešne implantovali geneticky modifikované bunky do pacientov s Alzheimerovou chorobou, čo prinieslo prvé náznaky zlepšenia pamäti a spomalenia degenerácie. Zároveň výskumníci z Izraela vytvorili prvý úplne syntetický zárodok človeka z kmeňových buniek bez použitia spermií alebo vajíčok, čím otvorili úplne novú kapitolu v chápaní počiatku života.
Genetická medicína prináša možnosť aj v oblasti regeneratívnej medicíny. Pomocou 3D biotlače sa už dnes testujú transplantovateľné tkanivá a orgány vytvorené z pacientových buniek. Spoločnosti ako Organovo a United Therapeutics aktívne pracujú na vývoji biotlačených pľúc a pečene. Kombinácia CRISPR a nanotechnológií sľubuje cielené doručovanie liečiv priamo do postihnutých buniek. Vedci z MIT experimentujú s „genetickými nanosenzormi“ schopnými detegovať rakovinové bunky ešte pred vypuknutím symptómov.
V budúcnosti môžu genetické úpravy ovplyvniť schopnosť učenia, koncentrácie a pamäti. Výskum génov ako BDNF a COMT ukazuje, že niektoré genetické varianty priamo ovplyvňujú neuroplasticitu a rýchlosť spracovania informácií. Experimentálne modely testujú možnosti stimulácie týchto génov prostredníctvom génovej expresie a nootropických látok. Tieto poznatky môžu viesť k novým metódam individualizovaného vzdelávania založeného na genetickom profile žiaka.
Biotechnológie môžu zvýšiť fyzickú odolnosť a mentálnu výkonnosť, čo má dôsledky pre vojenský výcvik, vesmírne misie, extrémne profesie (napr. baníctvo, záchranárstvo), ale aj bežné pracovné pozície. DARPA investuje do projektov na genetické posilnenie výdrže a rýchlosti reakcie vojakov. Neurobiologické modifikácie, ako je posilňovanie produkcie neurotransmiterov dopamínu a sérotonínu, môžu viesť k vyššej odolnosti proti stresu alebo rýchlejšiemu rozhodovaniu.
Zlepšenie vzhľadu na genetickej úrovni môže nahradiť tradičnú estetickú chirurgiu. Startupy ako Genomic Aesthetics už ponúkajú genetické testovanie predispozícií na problematickú pleť, vlasy či metabolizmus, čo umožňuje presné a personalizované kozmetické ošetrenia. Mnohí odborníci však varujú, že by to mohlo viesť k novej ére vizuálnej uniformity alebo naopak, k extrémnej individualizácii a sociálnemu tlaku na „genetickú krásu“.
Výskum génov ovplyvňujúcich emócie, empatiu, impulzívnosť či motiváciu môže viesť k novým metódam terapie. Gény ako MAOA, DRD4 alebo SLC6A4 sú už teraz študované v súvislosti s poruchami nálady, agresivitou a závislosťami. CRISPR a epigenetická modifikácia by v budúcnosti mohli ponúknuť trvalé riešenie na depresie, úzkosti alebo antisociálne správanie. Takéto zásahy však otvárajú hlboké otázky o slobodnej vôli, autenticite a zmene osobnosti jednotlivca.
Existuje rozdiel medzi liečením genetickej choroby a zámernou zmenou človeka pre výkon, krásu či inteligenciu? Ak dieťa trpí smrteľnou dedičnou chorobou, genetická intervencia môže byť zachraňujúcim riešením. No čo ak rodičia požiadajú o „šikovnejšie“, „vyššie“ alebo „krajšie“ dieťa? Kde je hranica medzi prirodzeným vývojom a navrhovaním umelej ľudskej bytosti?
Jedno z najväčších rizík týchto technológií je ich dostupnosť. Ak sa genetické zlepšenia stanú službou dostupnou len pre bohatých, hrozí tak vznik biologicky diferencovanej triednej spoločnosti. V takom prípade by „genetická elita“ prekonávala ostatných nielen vo výkone, zdraví a intelekte, ale následne aj moci a možnosti rozhodovať o osude ostatných. Otvára sa tak cesta k novému typu diskriminácie a autokracie. Otázka nie je, či to môžeme urobiť. Otázka znie, či to máme urobiť.
Zaujímavé čítanie júnového vydania vám praje Martin Drobný
Úvodný obr zdroj: geralt (pixabay.com)
