Finančný minimalizmus: nástroj kontroly výdavkov v čase konsolidácie a poklesu ekonomiky. Pomôže aj malá zmena správania

Slovenská ekonomika má tento rok rásť len miernym tempom, odhady hovoria približne o 0,6 % raste. Mzdy budú rásť len na úrovni inflácie, čo je pre mnohé domácnosti stále nedostatočné na výraznejšie zvyšovanie životnej úrovne. V kombinácii s konsolidačnými opatreniami verejných financií a rastúcimi cenami služieb tak čoraz viac ľudí hľadá spôsoby, ako lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi. Jedným z prístupov, ktorý sa dostáva do popredia, je tzv. finančný minimalizmus. Nejde o radikálne škrtenie výdavkov, ale o ich vedomú selekciu a obmedzenie zbytočnej spotreby. Cieľom je získať väčšiu kontrolu nad osobným rozpočtom a vytvoriť priestor na finančné rezervy či investovanie.

Potraviny, doprava, služby, oblečenie či zábava. Bežná spotreba tvorí najväčšiu časť pravidelných výdavkov domácností. Odborníci na osobné financie upozorňujú, že tieto výdavky by ideálne nemali presiahnuť približne 40 % čistého mesačného príjmu domácnosti. V praxi však mnohé domácnosti míňajú podstatne viac, často bez toho, aby si to uvedomovali. Riešením môže byť tzv. finančný minimalizmus, ktorý mení bežnú spotrebu na uvedomelé míňanie.

Presun od impulzívnej k uvedomelej spotrebe

Finančný minimalizmus neznamená extrémne odriekanie si všetkého, čo nám prináša radosť. Jeho cieľom je prehodnotiť konzumný spôsob života, získať väčšiu kontrolu nad osobným rozpočtom a vytvoriť priestor na finančné rezervy či investovanie.

„Zmyslom tohto prístupu je upriamiť pozornosť na to, čo nám skutočne dáva hodnotu a odstrániť výdavky, ktoré nám neprinášajú osoh alebo sú výsledkom neuváženého míňania stimulovaného reklamou alebo sociálnymi sieťami. Cieľom je presunúť výdavky od impulzívnych nákupov k vedomej a plánovanej spotrebe s vyššou subjektívnou hodnotou pre človeka,“ vysvetľuje Linda Gáliková, Head of PR vo Finaxe.

Podľa odborníkov ľudia totiž často míňajú peniaze na veci, ktoré nepotrebujú alebo ktoré ich v konečnom dôsledku ani nerobia šťastnejšími. Prvým krokom je uvedomenie si týchto výdavkov a ich následná rozumná redukcia aspoň o polovicu.

Ak mesačne míňame na jedlo v reštauráciách 100 eur, na kávu v kaviarni ďalších 60 eur a na oblečenie 40 eur, znamená to, že 200 eur mesačne nás vyjdú veci, ktoré nepotrebujeme nevyhnutne. V zmysle minimalistického prístupu by sme mali tieto výdavky znížiť o polovicu, čím by sme v modelovom príklade dosiahli mesačnú úsporu sto eur.

Finančný minimalizmus pomáha budovať investičný kapitál

Výhodou tohto princípu je aj to, že nám umožní nájsť v rozpočte financie, ktoré nám častokrát chýbajú na tvorbu finančnej rezervy alebo na investovanie. Znižuje tak zbytočné výdavky v prospech dlhodobej spokojnosti.

„Takýto prístup prirodzene zvyšuje disponibilný kapitál, ktorý môže byť následne, zainvestovaný, namiesto toho, aby sa minul na impulzívne nákupy. Ak by sme vďaka nemu ušetrili napríklad 100 eur mesačne, ktoré by sme zainvestovali do indexových ETF fondov, po 30 rokoch by sme dnešnou optikou získali 80 tis. eur. Viac ako polovica výslednej sumy je pritom tvorená výnosmi z investovania a nie samotnými vkladmi,“ vysvetľuje Gáliková.

Minimalistický prístup k výdavkom tak podľa odborníkov neprináša len krátkodobú úsporu, ale aj vyššiu finančnú stabilitu do budúcnosti. Znamená viac priestoru na zvládnutie neočakávaných udalostí, menší stres spojený s peniazmi a systematické budovanie majetku. V čase spomaľovania ekonomiky a opatrnej spotreby domácností sa finančný minimalizmus javí ako jeden z praktických nástrojov, ako si udržať kontrolu nad osobnými financiami bez výrazného znižovania životnej úrovne.