Editorial: Kto zachráni ľudstvo?

Každé ráno svojho pracovného dňa začínam prehľadom správ na zahraničných weboch, ktoré sa venujú inovatívnym technológiám. Všímam si popritom aj niekoľko čoraz výraznejších vedľajších trendov. Po prvé, technologický pokrok napreduje exponenciálnym tempom a zasahuje všetky oblasti života – ­predlžovanie obdobia zdravého života, inovatívne získavanie čistej energie a jej ukladanie, genetické úpravy organizmov atď. Schopnosť ľudstva spracovať tento vývoj a naučiť sa bezpečne využívať jeho výsledky však napreduje len lineárnym, a nie ­exponenciálnym tempom. 

Pritom sa vynárajú rôzne etické, ekonomické či bezpečnostné otázky, napr. ako ekonomicky zvládnuť demografický vývoj, keď sa ľudia budú dožívať podstatne viac rokov ako v súčasnosti. Alebo ako zabezpečiť dostatok vzácnych kovov a zemín, ako je lítium, kobalt, nikel, neodým, mangán atď., potrebných na výrobu batérií a motorov pri masívnom prechode na elektromobilitu, bez toho, aby sa zničila príroda alebo využívala detská pracovná sila v nebezpečných pracovných podmienkach (Kongo).

Čínskym vedcom sa zase podarilo nájsť spôsob, ako premeniť bunky na totipotentné kmeňové bunky, ktoré sa môžu diferencovať na akékoľvek bunky v tele, čím sa potenciálne obíde potreba spermií a vajíčok na vznik organizmu. Máme však spracovanú etickú otázku, ako sa správať k takýmto umelým organizmom?

A tak by sme mohli ísť oblasť za oblasťou. Možno si myslíte, že preháňam, veď načo riešiť niečo, čo príde o desiatky rokov, alebo koho zaujímajú experimenty v čínskych labákoch či deti v Kongu, keď tu u nás máme zdražovanie, hrozbu nedostatku ropy a plynu, pandémiu a konflikt na Ukrajine. Problém je, že popri súčasných výzvach treba aj tieto otázky otvoriť a riešiť už teraz, lebo nás to pri tomto tempe vývoja veľmi skoro dobehne. Navyše žijeme v globalizovanom svete, takže hrať sa na pštrosa a tváriť sa, že sa nás problém na opačnom konci sveta netýka, je veľmi krátkozraké. Veď koniec koncov nám to ukázala aj pandémia.

Po druhé, autority, ktoré by mali pripraviť spoločnosť na zvládnutie technologického pokroku, sú pomalé, neefektívne a podliehajú politickým či mocenským vplyvom. Lokálne vlády programujú svoje kroky s ohľadom na svoje volebné obdobie a boja sa robiť nepopulárne, hoci správne a potrebné rozhodnutia. Ak k tomu pridáme fakt, že sa do vlády môžu dostať jedinci s nezvládnutým egom, nesplnenými mocenskými ambíciami alebo absolutistickými predstavami  o riadení krajiny, nie je to  dobrá vyhliadka do budúcnosti.

Jasné, mali by sme si vo voľbách vyberať takých predstaviteľov, ktorí by zvládli nielen tie súčasné, ale aj budúce problémy. No vieme, aká je realita. Národ sa nechá kúpiť populistickými sľubmi a potom sa čuduje, resp. je znechutený z toho, čo sa deje vo vláde. Keby sme porovnali úroveň efektivity tradičnej zastupiteľskej demokracie pri riadení krajiny a sofistikovanosť, dynamiku a účinnosť technologického pokroku, je to taký diametrálny rozdiel, ako keby potulný drotár chcel opravovať vesmírnu raketu.

A aké sú východiská z tejto situácie? Priznám sa, že mi nenapadá nejaký optimistický a reálne pravdepodobný scenár. No čítal, resp. počúval som dávnejšie jednu veľmi dobrú knihu s názvom Life 3.0, ktorá okrem iného ukázala scenár možnej budúcnosti ľudstva.

Zaoberá sa témou vytvorenia svätého grálu – všeobecnej umelej inteligencie využívanej v prospech ľudstva a riadiacej život na planéte. Samozrejme, nijaká vláda neodovzdá dobrovoľne svoju moc niekomu inému, tobôž nie niečomu umelému. To však tím stojaci za jej vývojom, samozrejme, vedel, a tak na to šiel inak. V prvom rade sa UI sústredila na získanie finančných zdrojov. To sa jej podarilo vďaka superrýchlemu vývoju hier a výroby filmov, ktoré presne odrážali potreby trhu a očakávania zákazníkov. Keďže to bola superinteligencia, chrlila ich v takom objeme a kvalite, ktorej nedokázala čeliť žiadna konkurencia. A všetko, čo zarobila, opätovne investovala do výroby a ďalších aktivít, a tak sa jej príjmy exponenciálne zvyšovali. Ďalší zdroj príjmov pochádzal z výskumu a vývoja, kde opäť získala obrovské financie, keďže sa jej podarilo nájsť univerzálny liek proti rakovine či materiál supravodivý aj pri izbovej teplote atď. Následne vstúpila do médií, kde vytvorila spravodajské TV a internetové stanice s kvalitným obsahom bez reklám a pre všetkých zadarmo. Začala priamo podporovať občiansku žurnalistiku, zverejňovať kauzy skorumpovaných politikov a odmeňovať verejnoprospešné aktivity. Následne začala riešiť oblasť za oblasťou a zlepšovať zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, dopravu, odzbrojenie jadrových veľmocí, klimatickú krízu atď. s jediným cieľom - zabezpečiť kvalitný, spravodlivý a udržateľný život na Zemi. Znie to veľmi optimisticky. Len škoda, že táto kniha patrí do žánru sci-fi. Alebo žeby ani nie...? ☺

Užite si leto a prajem vám zaujímavé čítanie