Editorial: O živote a zodpovednosti

Žijeme vo veľmi špeciálnej dobe. Z jednej strany zažívame exponenciálny pokrok v oblasti technológií, z druhej strany čelíme výzvam, ako sú klimatická kríza, obchodné, vojenské a geopolitické súperenie veľmocí o vplyv, demografické zmeny, ako je predlžovanie veku populácie a s tým súvisiace otázky okolo zabezpečenia dôchodkov. K tomu potreba radikálne zmeniť vzdelávanie a prispôsobiť ho zmenám na trhu práce, ktorý čoraz viac ovplyvňuje robotizácia a umelá inteligencia. Takto by sme mohli ísť oblasť za oblasťou a analyzovať, aké sú trendy a dôležité potreby radikálnych zmien. 

K tomu nám prišla korona, ktorá v plnej nahote ukázala našu nepripravenosť riešiť krízové situácie. Práve na jej príklade môžeme vidieť, aký je náš život krehký a spoločenský systém zraniteľný. Ako nám chýbajú múdri, silní a vizionárski vodcovia, ktorí by si dokázali udržať v tejto trme-vrme nadhľad, rozvahu a pokoj. A súčasne by ponúkli naozaj účinné riešenia, a nie plátanie dier v systéme, ktoré svojou neschopnosťou a politikárčením sami spôsobili (zanedbané zdravotníctvo). A takisto aby dokázali predvídať, rýchlo reagovať, konať, a nie hasiť, keď je už celý dom v plameňoch. Prijímajú sa formálne opatrenia, ktoré sú málo účinné. ­Naopak, nerieši sa samotná podstata problémov. 

Napríklad prevencia a trasovanie pohybu ľudí. Keby sa ľuďom dalo na výber, či dočasne sprístupnia anonymizované údaje o svojom pohybe (teda iba polohu v čase, a nie osobné údaje) podľa informácie z GPS v telefóne výmenou za slobodu pohybu namiesto zákazu vychádzania, asi by všetci súhlasili s prvou možnosťou. A keby sa potom podľa automatizovaného trasovania zistilo, že boli v daný deň v kontakte s niekým infikovaným, dostali by avízo priamo do telefónu a mohli sa okamžite stiahnuť z obehu, a nie až pár dní po tom, ako sa u nich prejavia príznaky a nakazia medzitým X ďalších ľudí. Samozrejme, bolo by treba okolo toho doriešiť technické a právne záležitosti, ale máme výnimočnú situáciu a už tretiu vlnu, tak haló...

Druhý nezdravý princíp je, že zaočkovaný sa automaticky považuje za bezpečného pre seba aj pre svoje okolie. Áno, samozrejme, miera ohrozenia je nižšia, ale nie je nulová. U niekoho je doba imunity pol roka, u iného trištvrte a aj to sa môže u každého priebežne meniť. A ak svoj aktuálny stav daný jedinec nepozná, behá po svete v presvedčení, že je safe pre seba aj svojich blízkych. Nezachytil som informáciu, že by toto niekto riešil, pričom veľká časť ľudí sa očkovala už na jar či pred letom a máme tu koniec roka... A aj keď si ľudia dajú tretiu posilňovaciu dávku, stále je to posilnenie imunity len na nejaký čas. No každý organizmus je iný, každý reaguje ináč a nikto v skutočnosti na 100 % nevie, dokedy je naozaj chránený. Tak ako okamžité riešenie by mohlo/malo byť spustené priebežné sledovanie protilátok v tele na týždennej alebo mesačnej báze podľa toho, ako rýchlo sa tento stav mení. Namiesto hlúpej a zbytočnej lotérie sa mohli ľuďom rozdať samotesty a/alebo ich pravidelne testovať u ich všeobecných lekárov či cez MOM-ky. A dáta by sa následne posielali do NCZI alebo podobnej organizácie, ktorá by na základe ich analýzy vedela nájsť aspoň nejaké korelácie medzi vekom, zdravotným stavom, životným štýlom, časom od poslednej vakcinácie alebo prekonanej infekcie a stavom protilátok a ich vývojovými trendmi. Takto máme už tretiu vlnu a stále nevieme nič...  

Mohli by sme pokračovať ďalej, analyzovať, ponúkať nápady a riešenia, ako by sa v danej situácii mohli veci robiť lepšie, ale v konečnom dôsledku ich uskutočniteľnosť stojí a padá na neschopnosti našich „vodcov“.  A jediné, čo môžeme robiť, je nespoliehať sa na to, že sa o nás niekto postará, a zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Správať sa zodpovedne voči sebe aj svojmu okoliu.  Snažiť sa udržať v čo najlepšom zdravotnom stave, fyzickom, psychickom aj mentálnom,  čo by malo viesť k zdravšiemu životnému štýlu. Samozrejme, už dávno vieme, že by sme sa mali lepšie stravovať, športovať, spať, dýchať, otužovať sa, chodiť do prírody, upratovať si myšlienky, lepšie spracovávať emócie, uvedomovať si prítomnosť svojho bytia atď. No doteraz sme sa k tomu nejako nevedeli „dokopať“. Tak teraz je ten správny čas. Teraz ide naozaj o život. O náš vlastný život.  
A tak ako platí stará mystická múdrosť „Ako hore, tak dole, ako vo veľkom, tak v malom a ako vo vnútri, tak navonok“, ak chceme zmeniť svet, musíme začať od seba. V tom vám prajem veľa odhodlania, energie a vytrvalosti.  A k tomu všetko dobré v novom roku 2022! ☺

PS1: Ešte mi napadlo jedno riešenie. Je to skôr výzva pre genetických inžinierov, aby sme prešli v súčasnej situácii z obrany do protiútoku a napr. metódou CRISPR-Cas9 upravili DNA aktuálnej verzie delty, resp. omikronu a vytvorili novú verziu, ktorá by bola ešte infekčnejšia. Nemala by žiadny negatívny dosah na fyzické zdravie hostiteľa a jej jedinou úlohou by bola podpora zvýšenej tvorby hormónov, ako sú sérotonín, oxytocín, dopamín a endorfín, ktoré sú zodpovedné za našu pozitívnu náladu, pocit radosti, spolupatričnosti, súcitu a šťastia. Ja viem, je to asi len úlet, ale bolo by to super - celosvetová pandémia šťastia a lásky. Niečo, čo tento svet potrebuje ako soľ... ☺

PS2: A už mám aj pracovný názov tejto verzie. Bolo by to posledné písmeno gréckej abecedy: omega... ☺

Zaujímavé čítanie decembrového vydania vám praje