Editorial: Osobný kouč pre každého

Minule som sa s niekým bavil na tému, čo by som robil, keby sa mi podarilo zarobiť veľké peniaze. Teda naozaj veľmi veľké, na úrovni miliardárov, ako sú Jeff Bezos alebo Elon Musk, ktorí môžu a dokážu robiť veľké projekty a ovplyvniť udalosti na globálnej úrovni. Nebudem sa robiť pekným, ­určite by som si aj ja aspoň trochu zlepšil vlastný životný komfort . Ale gro prostriedkov by som použil na zlepšenie sveta okolo nás. Väčšina bohatých dáva peniaze na charitu, výskum nových liekov, vzdelávanie, podporu komunít či ekologické projekty. Ja by som prostriedky vložil do projektu, ktorého cieľom by bolo zabezpečenie kouča, osobného trénera na zvládnutie všetkých aspektov života pre každého jedinca na planéte od dieťaťa až po seniora.

Top manažéri bežne využívajú koučing, ktorý im v rámci biznisu pomáha zlepšovať ich riadiace schopnosti, zvyšovať výkonnosť, produktivitu, delegovanie, plánovanie, budovanie vzťahov, komunikáciu atď. Koučing je výborná a veľmi žiadaná služba, ktorá môže výrazne urýchliť profesijný rast daného manažéra a o svetelné roky ho posunúť vpred. Kouč je certifikovaný odborník na danú oblasť, ktorý sa vie na problémové oblasti v riadení danej firmy pozrieť nezaujato, z nadhľadu, naznačí, čo by bolo vhodné zmeniť, a nasmeruje daného manažéra na dosahovanie vytýčených cieľov.

Ale prečo by malo mať svojho kouča napríklad aj dieťa? Veď má svojich rodičov, učiteľov či vychovávateľov... Pravda však je, že rodičia sa v dnešnej dobe nestíhajú venovať svojim deťom, lebo sú pracovne extrémne vyťažení, navyše sa treba starať aj o domácnosť a potom si v lepšom prípade chcú „ukradnúť“ kúsok času aj pre seba – na šport či relax. Veľa rodičov (bez urážky) nevie, ako správne vychovávať deti, veď ani ich na rodičovstvo nikto nepripravil. Mnohých to ani nebaví a sú radi, že im deti dajú pokoj, „len nech sa hrajú na mobile, keď sa v tých technológiách už tak dobre vyznajú“. A na výchovu „majú predsa v škole učiteľov“... A ako to dopadne, keď niekto nedostal dobrý základ v detstve, vidíme okolo seba v podobe pokrivených charakterov, degradovania základných ľudských hodnôt, nekompetentnosti atď.

A druhý rozmer je, že doba, ktorú žijeme, je naozaj mimoriadne komplexná a treba vedieť nielen vychovávať, ale aj odpovedať na všetečné detské otázky, čo, prečo a ako vo svete funguje, naučiť ich základné práce okolo domu (chlapcov) či zvládnutie domácnosti (dievčatá), dokázať odhadnúť, aké vlohy má ich dieťa, na čo sa hodí, vštepiť mu základné ľudské hodnoty, prekonať detské choroby, riešiť s ním citové problémy, keď začne dospievať, poradiť, keď nevie pohnúť s úlohou z matiky atď. A popri tom mu vštepiť základné ľudské hodnoty ako zodpovednosť, pracovitosť, trpezlivosť, vytrvalosť, ­vďačnosť, úctu, rešpekt, pokoru atď.  Nájsť rodiča, ktorý zvládne všetky takéto profesie v jednej osobe, je naozaj vzácne. Ale čo tie deti, ktoré šťastie na takéhoto rodiča nemajú? Prečo by mali byť ukrátené o kvalitný štart do života? Obdobie ­detstva, puberty a dospievania je pritom kľúčové pre celý ďalší život a to, čo v tomto období nezískate, neskôr len veľmi ťažko budete dobiehať. Ak vôbec.

A aby to nebolo také jednoduché, komplexnosť nášho sveta sa ešte stále viac zvyšuje, ľudstvo bude vystavené veľkým výzvam, ako sú klimatické zmeny, dosah robotizácie a UI na trh práce, exponenciálny vývoj technológií, demografický vývoj spoločnosti atď. Nehovoriac o aktuálnej situácii okolo covidu a jeho dôsledkov na vzdelávanie a vývoj detí a mládeže.

To všetko sú jednoducho činitele a požiadavky, ktoré bežný rodič, učiteľ či vychovávateľ len ťažko splní. Preto by aspoň podľa mňa mala vzniknúť iniciatíva, ktorá by každému dieťaťu bezplatne zabezpečila osobného kouča, ktorý by (samozrejme v spolupráci s rodičmi) zabezpečil komplexnú prípravu dieťaťa na život. To, či pôjde o jedného kouča na všetky kľúčové ­oblasti, alebo viacero koučov špecializujúcich sa iba na vybrané oblasti, ako by prakticky prebiehal proces koučovania, ako často, ako dlho, kde atď., sú otázky na ďalšiu debatu. Rovnako tak je na debatu dilema, či by to mal byť človek alebo domáci humanoidný robot vybavený umelou inteligenciou a schopnosťou vyhodnocovania emócií. Alebo softvérový kouč v podobe aplikácie zabudovanej v mobile, ktorý bude neustále nablízku, pripravený pomôcť a poradiť. Prípadne ich kombinácia. V prvom rade však treba na túto tému naštartovať spoločenskú aj odbornú diskusiu a pritiahnuť pozornosť ľudí či organizácií, ktoré majú zdroje na financovanie takejto iniciatívy.

Dostať kvalitnú výchovu je veľký dar, získať naozaj dobrých priateľov či partnera, o ktorých sa dá oprieť, ktorí poradia, pomôžu, nasmerujú či inšpirujú, je vzácne. Osobný kouč nemá byť konkurencia pre rodiča, ale jeho doplnok. Ak sa to podarí a nebudú na seba „žiarliť“, môžu z toho profitovať všetci.

Tak kto má voľných pár miliárd?  

Zaujímavé čítanie marcového vydania vám praje