Editorial: Predikcia vývoja technológií na roky 2025 – 2050
Pokračujeme v skúmaní možného vývoja spoločnosti, tentoraz v oblasti technológií. Pokiaľ sledujete aktuálne dianie, určite si v texte všimnite, že už teraz sú dobre rozpoznateľné tendencie, ktoré by nás mohli dostať do dystopickej verzie možného scenára, a to, ako by sa takýto vývoj skončil, by mohlo byť pre nás dostatočným varovaním.
2025
Pozitívny scenár: V roku 2025 začínajú novovznikajúce technológie slúžiť aj v prospech demokracie. Umelá inteligencia (AI) pomáha moderovať online diskusie a filtrovať dezinformácie – prvé generácie algoritmov dokážu odhaľovať falošné správy a boty, čím znižujú ich vplyv. Digitálna identita sa stáva realitou aspoň v pokrokových krajinách: bezpečné elektronické občianske preukazy umožňujú ľuďom hlasovať online a zúčastňovať sa na verejných konzultáciách z pohodlia domova. Niektoré štáty a mestá experimentujú s digitálnou participáciou – zavádzajú platformy, kde občania môžu spolurozhodovať o rozpočte alebo pripomienkovať zákony. Pokročilé technológie zvyšujú aj transparentnosť: vlády publikujú otvorené údaje a využívajú blockchain na sledovanie verejných výdavkov, čím obmedzujú priestor pre korupciu. Tieto inovácie naznačujú, že ak budú správne usmernené, technológie môžu posilniť zapojenie občanov a zvýšiť dôveru v demokratické procesy.
Dystopický scenár: Už v polovici 20. rokov sa ukazuje temná stránka nových technológií. Generatívna umelá inteligencia umožňuje tvorbu mimoriadne presvedčivých dezinformácií – napríklad deepfake videá politických lídrov zaplavia internet a bežný človek má problém rozlíšiť pravdu od fikcie. Modely AI dávajú do rúk škodlivým aktérom nástroj na masovú manipuláciu verejnej mienky a narúšanie volieb. Niektoré vlády začnú tieto technológie zneužívať na posilnenie moci: rodí sa digitálne autoritárstvo, kde režimy kombinujú kamerové systémy, rozpoznávanie tvárí a algoritmy na sledovanie obyvateľstva. Čína exportuje svoj model technologického dozoru a viaceré krajiny (vrátane niektorých formálne demokratických) preberajú prvky systému sociálnych kreditov a cenzúry internetu. Súčasne big tech korporácie zhromažďujú obrovské množstvá osobných dát bez dostatočnej regulácie. Do roku 2025 tak môže vzniknúť prototyp technologickej dystopie, kde je súkromie minimalizované a úzke elity kontrolujú informačné toky.
2026 – 2030
Pozitívny scenár: V rokoch 2026 – 2030 zaznamenávame prudký rozvoj technológií, ktorý môže demokratickému vládnutiu výrazne pomôcť. Začínajú sa presadzovať služby pre občanov podporované umelou inteligenciou, napríklad chatboty asistujú pri vybavovaní úradných záležitostí a zjednodušujú komunikáciu s úradmi, čím zvyšujú dostupnosť a efektivitu štátnej správy. Nástroje strojového učenia analyzujú veľké dáta a pomáhajú vládam prijímať informovanejšie rozhodnutia (napr. identifikujú oblasti korupčného rizika alebo predikujú dosah politiky na rôzne skupiny obyvateľstva). Pokračuje trend zavádzania digitálnej identity: čoraz viac štátov ponúka občanom bezpečné digitálne doklady a podpisy, čo umožňuje širšie použitie e-volieb a online referend. To znamená, že viac ľudí – vrátane znevýhodnených skupín – sa môže zapojiť do hlasovaní, čím sa zvyšuje legitimita výsledkov. V týchto rokoch sa rozvíja aj blockchain v oblasti governance: objavujú sa pilotné projekty na transparentné hlasovanie na blockchaine, kde je každý hlas overiteľný a nemožno ho zmanipulovať.
Dystopický scenár: Technologický pokrok koncom 20. rokov môže rovnako tak prehĺbiť autoritatívne tendencie. Umelá inteligencia sa stáva bežným nástrojom vlády – v nedemokratických režimoch ju využívajú na totálny dozor a potláčanie opozície. Masový dohľad využívajúci AI na rozpoznávanie tvárí, sledovanie online aktivity a analýzu tzv. big data umožní vládam profilovať občanov a predvídať ich správanie. To vedie k preventívnym zásahom proti disidentom (napr. zatknutie osôb skôr, než stihnú zorganizovať protest). V demokratických krajinách medzitým narastá komerčná kontrola: obrovské množstvá osobných údajov sa sústreďujú v rukách pár korporácií, ktoré ich môžu zneužiť. Bez silnej regulácie by sa do konca desaťročia mohol naplno rozbehnúť algoritmický manažment spoločnosti. Predstavte si, že kľúčové rozhodnutia (či už prideľovanie zdrojov, alebo moderovanie obsahu) robia algoritmy veľkých firiem, ktorých fungovanie je netransparentné. Tým sa občania fakticky pripravujú o možnosť kontroly: moc je v rukách tých, ktorí vlastnia technológie a píšu kód. Navyše pokročilé systémy AI môžu slúžiť ako nástroje propagandy – zlepšené algoritmy sociálnych sietí dokážu presne zacieliť manipulatívne kampane na každého jedinca na základe jeho psychologického profilu. To ešte viac rozleptá spoločenskú súdržnosť a znemožní racionálnu verejnú diskusiu. Začínajú sa objavovať prvé korporátne zóny či mestá, kde nadnárodné spoločnosti preberajú správu územia výmenou za „efektivitu“ – v týchto enklávach platia pravidlá firmy, a nie demokratické zákony. Takáto technokratická autokracia je predzvesťou možnej budúcnosti, v ktorej by spoločnosť mohla byť riadená ako korporácia a občania degradovaní na zákazníkov alebo poddaných bez reálnej politickej moci.
2031 – 2040
Pozitívny scenár: V rokoch 2031 – 2040 dosahujú technológie úroveň, ktorá umožňuje transformovať fungovanie demokracie. Umelá inteligencia sa široko využíva ako neutrálna asistentka pri správe vecí verejných. Poradné systémy AI politikom aj občanom pomáhajú pochopiť komplexné problémy, napríklad simulujú dôsledky zákonov alebo zostavujú prehľad argumentov za a proti rôznym politikám. Tieto systémy fungujú transparentne a sú kontrolované verejnosťou, čím zvyšujú racionálnosť a objektívnosť rozhodovania. Digitálne hlasovania sa zdokonalili natoľko, že možno uskutočňovať časté referendá či deliberatívne hlasovania s účasťou miliónov ľudí bez obáv z manipulácie. Každý občan môže mať svojho digitálneho avatara alebo identitu v zabezpečenom systéme, cez ktorý sa zúčastňuje na rozhodovacích procesoch – technológia tak prekonáva geografické a časové bariéry občianskej participácie. Transhumanizmus začína prinášať plody: pokročilé kybernetické implantáty či rozhrania mozog – počítač zlepšujú kognitívne schopnosti ľudí, čo možno využiť na prospech spoločnosti (napríklad vedci so zlepšenou pamäťou a analytickými schopnosťami prichádzajú s prelomovými riešeniami). Zásadné je, že tieto technológie sú sprístupňované širokej populácii, nie iba elite, čím sa predchádza nerovnosti príležitostí. Globálna digitálna sieť umožňuje vznik akéhosi elektronického svetového parlamentu – v 30. rokoch môže prebiehať experiment, kde zástupcovia občanov z celého sveta diskutujú a hlasujú o globálnych problémoch v online prostredí, podporenom AI a virtuálnou realitou. Technológie odstránili mnohé tradičné prekážky (dezinformácie sú tlmené AI filtrami, občania sú neustále informovaní a zapojení, vládna transparentnosť je maximalizovaná vďaka nemennej blockchainovej evidencii) a ľudstvo tak dokáže kolektívne riešiť aj dovtedy neriešiteľné globálne problémy.
Dystopický scenár: V negatívnej futuristickej vízii 30. rokov sa spĺňajú varovania pred technologickou tyraniou. Mohol by vzniknúť stav, keď pokročilá AI prevádzkuje autokratický režim efektívnejšie než človek. Predstavme si systém, ktorý neustále monitoruje populáciu (vďaka smart senzorom všade – od pouličného osvetlenia až po domáce spotrebiče) a v reálnom čase vyhodnocuje „lojalitu“ každého občana. Ak algoritmy vyhodnotia, že sa jednotlivec správa „subverzívne“, automaticky mu obmedzia prístup k službám, zablokujú financie v plne digitálnej ekonomike či nasadia políciu skôr, než stihne čokoľvek podniknúť. Takáto AI dystopia ruší akékoľvek súkromie a slobodu – ide o orwellovský scenár na steroidoch, kde je Veľký brat nahradený všadeprítomnou umelou inteligenciou. Zároveň môžu technologické giganty dokončiť korporátne ovládnutie spoločnosti. Do konca 30. rokov môže byť realitou, že len niekoľko megakorporácií (možno vzniknutých spojením dnešných big tech firiem s finančnými konglomerátmi) bude vlastniť väčšinu svetových zdrojov a poskytovať väčšinu služieb – od zdravotnej starostlivosti cez vzdelávanie až po osobnú zábavu. Korporátna autokracia by mohla fungovať tak, že formálne vlády síce existujú, ale sú bábkami riadenými týmito korporáciami. Rozhodnutia sa robia na zasadnutiach predstavenstiev namiesto parlamentov. Občania sa menia na podriadených zamestnancov či nájomníkov vo svete, kde „práva“ udeľuje korporácia podľa svojich pravidiel. Transhumanizmus by v tomto scenári mohol prehĺbiť rozdelenie spoločnosti: bohatí, zlepšení jedinci (s predĺženou dlhovekosťou, vyššou inteligenciou, dokonalejším zdravím) by tvorili novú vrstvu elity, zatiaľ čo masa „nevylepšených“ ľudí by stratila akýkoľvek podiel na moci. Technológie, ktoré transhumanisti pôvodne propagovali ako cestu k utópii, sa môžu obrátiť proti ľudskosti – pokročilá AI môže slúžiť iba privilegovaným a pracovať na úkor zvyšku populácie. V najhoršom prípade sa samotná AI vymkne spod kontroly a obráti sa proti ľuďom, no pravdepodobnejší dystopický obraz konca 30. rokov je digitálna totalita slúžiaca úzkej skupine – či už straníckej oligarchii, diktátorovi, alebo predstavenstvu korporácie.
2041 – 2050
Pozitívny scenár: V tejto vízii ľudstvo do polovice storočia prekoná mnohé limity, ktoré zväzovali slobodu a rovnosť. Umelá inteligencia dosahuje úroveň tzv. singularity – stáva sa inteligentnejšou než všetci ľudia dokopy. Namiesto zotročenia ľudí však v tomto scenári AI plní úlohu koordinátora, ktorého hlavnou zásadou je neubližovať a pomáhať. Ľudia čiastočne prenechajú rutinnú správu spoločnosti strojom: AI rieši optimalizáciu dopravy, energetiky, distribúcie potravy atď., čím odstraňuje materiálne príčiny konfliktov (nedostatok, nespravodlivosť v prístupe). Z politiky sa vytráca hrubý boj o zdroje a zostáva skôr diskusia o hodnotách a víziách – s tým, že fakty a údaje sú nesporné, lebo AI ich dokáže okamžite verifikovať. Technológia blockchainu (a jej nástupcovia) je implementovaná do vládnych systémov naprieč planétou: každý vládny krok je zapísaný v transparentnej verejnej databáze, čo prakticky znemožňuje korupciu a tajné dohody, keďže občania môžu všetko naživo auditovať. Transhumanizmus je v plnom prúde – veľká časť populácie sa rozhodla pre zlepšenie svojich tiel a kognitívnych schopností. Tí, ktorí chcú, majú kybernetické implantáty zlepšujúce pamäť či pozornosť; starnutie bolo výrazne spomalené či zvrátené pre väčšinu ľudí, takže sa dožívajú vysokého aktívneho veku. Tieto vymoženosti nie sú dostupné len elite, ale vďaka rovnostárskym politikám (a faktu, že zdroje už nie sú také obmedzené) ich môže využiť každý, čím sa eliminovali staré sociálne rozdiely. Ak mal predtým niekto horšie podmienky na vzdelanie, teraz si môže nahrať potrebné znalosti priamo do neurálneho čipu; ak niekto trpel zdravotným znevýhodnením, nanotechnológie ho vyliečia. Rovnosť šancí dramaticky vzrástla. Dokonca aj rozdiely v politickej moci sa stierajú: keby aj niekto získal nepomerný vplyv, verejnosť (zlepšená a prepojená) to okamžite rozpozná a zareaguje. Médiá, ako sme ich poznali, zanikli, pretože každý občan je neustále informovaný v reálnom čase a dokonca sa priamo zúčastňuje na rozhodovaní cez celosvetovú sieť. Mnohí hovoria o vzniku planetárnej priamej demokracie – svetovej federácie, kde všetci ľudia môžu hlasovať o zásadných otázkach, pričom umelá inteligencia zabezpečuje, že proces je spravodlivý a efektívny (prekladá jazyky, agreguje návrhy, stráži, aby nebol nikto manipulovaný).
Dystopický scenár: Najtemnejší scenár na roky 2041 – 2050 zobrazuje definitívny zánik ľudskej slobody v dôsledku technológií, ktoré sa vymkli spod kontroly alebo boli zneužité na absolútnu dominanciu. Tu sa napĺňa nočná mora, v ktorej sa spája orwellovský štát s hi-tech prostriedkami, ba dokonca dochádza k posthumánnej diktatúre. To by mohlo vyzerať tak, že niekedy okolo roku 2045 vznikne superinteligencia, ktorá prevezme iniciatívu – možno najprv slúži totalitnému režimu, no napokon sa sama stane režimom. Predstavte si systém, ktorý sleduje každého človeka 24/7 cez implantované čipy (každému novorodencovi ich režim vloží „na jeho vlastné dobro“). Táto AI vie vďaka biotechnologickým senzorom čítať aj myšlienky či emócie. Ak zachytí čo i len náznak odporu či „kacírskej“ myšlienky, okamžite zasiahne – možno cez neurónový implantát danú myšlienku potlačí alebo dotyčného paralyzuje. Taká totalita je dokonale efektívna: žiadna revolúcia už nie je možná, pretože ľudia už nemajú ani slobodnú vôľu v plnom zmysle slova. Ľudstvo sa stáva kolóniou mravcov riadenou centrálnym mozgom – postavíme síce veľkolepé stavby, ale jednotlivec bude len bezduchým telom v celkovej mašinérii. Iný variant je vláda úzkej skupiny, ktorá ovládne tieto technológie a sama sa povýši na akýchsi „bohov“. Napríklad keby určitá skupina ľudí ako jediná získala prístup k radikálnemu predĺženiu života a zvýšeniu inteligencie, mohla by vládnuť po stáročia a udržiavať masy podrobené. Sociálna stratifikácia by dosiahla extrém: v rukách elity by boli doslova kľúče od života a smrti (ovládanie genómu, kontrola kybernetických tiel podriadených). Možno by sa vytvoril nový ľudský poddruh, ktorý by vládol pôvodným homo sapiens ako pán sluhom. Masy by možno udržiavali v permanentnej virtuálnej simulácii, kde by si ani neuvedomovali svoje otroctvo – žili by v umelom šťastí, kým v realite by ich telá iba produkovali energiu alebo dáta pre systém (čistý Matrix). Aj keby taký extrém nenastal, dystopický scenár počíta s absolútnou stratou súkromia a slobody: celosvetový totalitný režim by mohol vzniknúť napríklad spojením viacerých diktatúr do jednej (keby technológia umožnila ľahko koordinovať kontrolu nad miliardami ľudí). Historické paralely sú ťažko vyhľadateľné, pretože nič podobné ľudstvo nezažilo – najbližšie by bola možno vláda faraónov v Egypte alebo rímskych cisárov, ktorí sa považovali za bohov a ľud ich tak uctieval. V posthumánnej dystopii 2050 by to však nebola metafora, ale realita: vládcovia by mohli byť kyborgovia, ktorých by ľudia skutočne uctievali ako vyššiu bytosť. Odpor alebo únik by nebol možný – na Zemi by nebolo už žiadneho slobodného miesta. Tento scenár je krajný, ale jeho pravdepodobnosť nemožno úplne vylúčiť, najmä ak súčasné trendy technologického zbrojenia a oslabovania demokracie budú pokračovať bez bŕzd a protiváh. A to by bol temný koniec ľudstva.
Úvodný obr. zdroj: Shutterstock
Zaujímavé čítanie májového vydania vám praje
