Európska sieť bojuje s elektrinou, ktorá má zápornú trhovú hodnotu

KĽÚČOVÉ ZISTENIA

• Nadbytok solárnej energie znižuje ceny elektriny.

• Počet hodín so zápornými cenami sa v Únii rekordne zvýšil.

• Španielsko a Francúzsko čelia prepadu príjmov z obnoviteľných zdrojov.

Európsky trh s energiou zažíva paradoxnú situáciu, kedy je elektriny počas dňa viac, než sú spotrebitelia schopní využiť. Rozmach solárnych a veterných parkov viedol k vzniku fenoménu záporných cien, kedy musia výrobcovia platiť za to, aby mohli dodať prúd do siete.

Tento trend signalizuje hlbokú nerovnováhu medzi rýchlou inštaláciou zelených zdrojov a pomalou modernizáciou energetických úložných kapacít. Štatistiky za roky 2024 a 2025 potvrdzujú, že situácia sa stáva chronickou a postihuje väčšinu členských štátov Európskej únie.

Počet hodín so zápornými cenami sa v roku 2023 štvornásobne zvýšil a v roku 2024 tento trend pokračoval s ešte vyššou intenzitou. Krajiny ako Nemecko, Holandsko a Španielsko hlásia, že záporné ceny sa vyskytujú už v takmer desatine všetkých hodín v roku.

Kľúčovým mechanizmom, ktorý tento stav vysvetľuje, je takzvaný efekt merit order, teda hierarchia nasadzovania elektrární podľa ich marginálnych nákladov. Obnoviteľné zdroje majú tieto náklady blízke nule, pretože vietor a slnko sú zadarmo, na rozdiel od drahého plynu alebo uhlia.

Keď je produkcia zo slnka na poludnie na svojom maxime, vytlačí zo siete všetky ostatné zdroje a cena sa prepadne. Pre investorov do obnoviteľných zdrojov predstavuje tento vývoj vážnu hrozbu. V momente, kedy ich solárne panely vyrábajú najviac energie, je trhová cena tejto energie najnižšia alebo dokonca záporná.

To drasticky znižuje návratnosť investícií a môže viesť k nebezpečnému spomaleniu výstavby ďalších nevyhnutných zelených kapacít v Európe. Napríklad v Španielsku dosiahla priemerná cena, ktorú za svoju elektrinu reálne dostali prevádzkovatelia solárnych parkov, len päťdesiatsedem percent celkovej trhovej ceny.

V Nemecku bola situácia o niečo lepšia, no stále dochádza k výraznému prepadu výnosov oproti projektovaným podnikateľským plánom. Problémom je, že dopyt po elektrine v Európe zostáva nízky a celková miera elektrifikácie priemyslu stále stagnuje.

Záporné ceny sa najčastejšie vyskytujú počas jarných a letných víkendov, kedy priemyselná spotreba klesá, ale slnečné žiarenie je veľmi intenzívne. V poslednom období sa však tento jav prenáša aj do zimných mesiacov počas silných búrok, ktoré poháňajú veterné turbíny na maximum.

Prevádzkovatelia prenosových sústav tak musia čeliť obrovským technickým výzvam pri vyrovnávaní sústavy v reálnom čase. Zaujímavým príkladom je Francúzsko, kde jadrové elektrárne poskytujú stabilný základ, no nedokážu dostatočne rýchlo meniť svoj okamžitý výkon.

Keď sa k silnému jadrovému základu pridá nárazová vlna solárnej energie, systém sa presýti a ceny na trhu padajú. Krajina preto zaviedla nové pravidlá, ktoré nútia aj menších výrobcov k oveľa väčšej zodpovednosti za odchýlku v sieti.

Aby sa predišlo kolapsu cien, mnohé štáty pristupujú k reformám dotačných schém, ktoré doteraz výrobcov motivovali vyrábať za každú cenu. Po prvom januári 2026 sa napríklad v mnohých krajinách úplne ruší podpora pre tie hodiny, kedy je trhová cena záporná dlhšie ako šesť hodín.

Taliansko už tieto pravidlá implementovalo, čo efektívne núti majiteľov elektrární investovať do batériových úložísk. Nedostatočná flexibilita na strane dopytu je ďalším faktorom, ktorý významne prispieva k vzniku záporných cien na trhu. Väčšina domácností a menších podnikov stále platí fixné ceny, a preto nemajú motiváciu presúvať svoju spotrebu do hodín s nadbytkom energie.

Zavedenie dynamických taríf a inteligentných meračov je preto nevyhnutným krokom k celkovej stabilizácii európskeho trhu. Situáciu komplikujú aj pretrvávajúce úzke hrdlá v cezhraničných prepojeniach, ktoré bránia prenosu prebytkov tam, kde sú práve najviac potrebné.

Napríklad severské krajiny majú vďaka vodným elektrárňam obrovskú schopnosť akumulácie, no prenosové kapacity do strednej Európy sú často vyťažené. Rozširovanie sieťovej infraštruktúry je však proces, ktorý trvá celé desaťročia a vyžaduje si miliardové investície.

Európska únia sa snaží o zvýšenie flexibility aj prostredníctvom rozvoja vodíkového hospodárstva, ktoré by mohlo slúžiť ako sezónne úložisko. Nadbytočná elektrina by sa v čase záporných cien mohla využiť na elektrolýzu vody a efektívnu výrobu zeleného vodíka.

Tieto technológie sú však zatiaľ prevažne v štádiu pilotných projektov a nedokážu absorbovať obrovské prebytky energie. Podľa aktuálnych predpovedí Medzinárodnej energetickej agentúry bude trend záporných cien v najbližších rokoch naďalej silnieť.

Očakáva sa, že v roku 2026 klesne priemerná veľkoobchodná cena v Únii o ďalších pätnásť percent oproti roku 2025. To je síce dobrá správa pre koncových spotrebiteľov, no pre celkovú stabilitu energetického sektora to predstavuje varovný signál.

Jedinou cestou vpred sú podľa odborníkov masívne investície do batériových systémov a moderných prečerpávacích elektrární. Tieto systémy dokážu v čase záporných cien energiu lacno nakúpiť a predať ju v špičke, čím vyrovnávajú trhové výkyvy.

Bez tejto kritickej infraštruktúry sa môže stať, že budovanie ďalších solárnych parkov jednoducho stratí svoj ekonomický zmysel. V roku 2026 sa tak energetika nachádza na dôležitej križovatke medzi čistou výrobou a inteligentným riadením spotreby.

Záporné ceny nie sú len trhovou anomáliou, ale jasným pokynom pre transformáciu celého hospodárstva smerom k flexibilite. Európa musí nájsť spôsob, ako túto bezplatnú energiu efektívne využiť, inak zostane uväznená v neudržateľnom cykle prebytkov a strát.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:

Fenomén záporných cien elektriny odhaľuje kritickú slabinu v prechode na zelenú energiu – neschopnosť efektívne skladovať prebytky. Ak Európa urýchlene nevybuduje kapacity pre akumuláciu a nereformuje trh, hrozí zastavenie investícií do obnoviteľných zdrojov, čo ohrozí klimatické ciele celého kontinentu.

^{Zdroj: fortune.com foto: depositphotos.com}