Severské štáty vybudovali prebytok obnoviteľnej energie a musia zákazníkom platiť za jej odber

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Severské krajiny vygenerujú viac elektriny, ako dokážu reálne spotrebovať.

• Ceny za elektrickú energiu pri vysokej produkcii klesajú pod nulu.

• Budovanie fínskych elektrických kotlov a dynamických taríf stabilizuje sieť.

Severské krajiny čelia netradičnému problému, ktorý vyplýva z ich pokroku v prechode na zelenú energiu. Región spoločne vyprodukuje približne 430 až 440 TWh elektrickej energie počas 1 roka, pričom celková spotreba dosahuje len okolo 395 TWh. Táto nadprodukcia mení tamojšie štáty na exportérov čistej energie a nabúrava tradičné obchodné modely.

Prevažná väčšina tejto energie pochádza z nízkouhlíkových zdrojov. Švédsko generuje až 99 % svojej elektriny z takýchto zdrojov, zatiaľ čo Dánsko získava viac ako 50 % energie výlučne z vetra. Nórsko dominuje vo vodných elektrárňach, ktoré pokrývajú zhruba 90 % tamojšej produkcie prúdu.

Problémom však zostáva nestálosť a občasná nepredvídateľnosť výroby z obnoviteľných zdrojov. Keď cez Škandináviu prechádza búrka, všetky veterné turbíny produkujú maximálny výkon v rovnakom momente. Trh tak zaplaví vysoké množstvo energie, dopyt zostáva nezmenený a veľkoobchodná cena okamžite skolabuje.

Tento fenomén spôsobuje štrukturálnu devalváciu samotnej veternej energie na voľnom trhu. Bežná veterná farma dokáže počas roka získať len 55 až 60 % priemernej veľkoobchodnej ceny elektriny, zatiaľ čo solárne elektrárne zachytia okolo 45 %. V severnom Švédsku minulý rok klesli ceny elektriny pod nulu až na 679 hodín.

Pri takomto scenári musí výrobca energie platiť zákazníkom za to, že si jeho prebytočný produkt odoberú. Pre producentov má táto situácia vážne ekonomické následky. Napr. pobrežná veterná farma v takejto situácii predá elektrinu za cenu, ktorá je o 15 až 30 % nižšia ako trhový priemer. Región preto musí hľadať spôsoby, ako prebytočnú energiu efektívne uskladniť alebo okamžite zúročiť.

Fínsko v tomto smere prevzalo iniciatívu a zameriava sa na zvyšovanie flexibility celého systému. Do konca roku 2025 fínska sieť už integrovala približne 3 000 MW elektrických kotlov. Keď je elektrina lacná, tieto zariadenia premenia voľnú energiu na teplo pre priemyselné procesy a diaľkové vykurovanie domácností. Riešením je aj plošné zavádzanie dynamických cien pre koncových spotrebiteľov.

Približne 25 % fínskych domácností využíva tarify, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu na trhu. Tento prístup motivuje ľudí presúvať energeticky náročné činnosti na časy, keď fúka vietor a energia je dostupnejšia. Sieť tak zostáva vyvážená a dokáže lepšie odolávať extrémnym výkyvom vo výrobe.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Prípad Škandinávie ukazuje výzvy a riešenia pre energetické siete po úspešnom prechode na obnoviteľné zdroje.

Zdroj: zmescience.com foto: ChatGPT