Kolaps preplnenej orbity by zlikvidoval globálnu komunikáciu, GPS aj predpovede počasia

• Riziko zrážky stúplo tak, že "hodiny skazy" ukazujú len 5,5 dňa.

• Satelity na nízkej orbite sa míňajú každých 36 sekúnd.

• Solárne búrky môžu vyradiť navigáciu a spustiť reťazovú reakciu.

Nízka obežná dráha Zeme prestala byť nekonečným prázdnym priestorom a stala sa kriticky preťaženou priemyselnou diaľnicou. Vedci zaviedli novú, desivú metriku nazvanú CRASH Clock, ktorá kvantifikuje krehkosť tohto prostredia. Zatiaľ čo v roku 2018 ukazovali tieto "hodiny" bezpečnú rezervu 164 dní, v roku 2026 klesla táto hodnota na alarmujúcich 5,5 dňa.

Tento údaj hovorí o čase, ktorý máme k dispozícii na obnovenie kontroly nad satelitmi predtým, než štatisticky dôjde k prvej veľkej kolízii. Ak by ľudstvo stratilo schopnosť aktívne riadiť satelity, katastrofa by bola otázkou necelého týždňa. Hlavným vinníkom tohto stavu je exponenciálny nárast počtu satelitov v rámci takzvaných megakonštelácií.

Spoločnosť SpaceX prevádzkuje viac ako 9 000 satelitov Starlink, ktoré tvoria hustú sieť okolo celej planéty. Tieto satelity si vyžadujú neustále autonómne manévrovanie, aby sa vyhli zrážkam s inými objektmi. Údaje ukazujú, že k tesnému preletu dvoch objektov na vzdialenosť menšiu ako jeden kilometer dochádza v priemere každých 36 až 44 sekúnd.

Pri orbitálnych rýchlostiach okolo 28 000 km/h má akákoľvek zrážka energiu silnej explózie. Takýto náraz by okamžite rozptýlil tisíce nových, smrtiacich úlomkov do všetkých smerov. Situáciu dramaticky komplikuje aktivita Slnka, ktoré sa nachádza v období svojho maxima.

Silné solárne búrky spôsobujú ohrev a následnú expanziu zemskej atmosféry do vyšších vrstiev. To zvyšuje aerodynamický odpor v hladinách, kde operujú tisíce satelitov. Tento odpor mení obežné dráhy nepredvídateľným spôsobom a sťažuje presnú predikciu polohy.

Ak by silná geomagnetická búrka vyradila navigačné systémy na dlhšie ako 5,5 dňa, autonómne vyhýbanie by zlyhalo. Nasledoval by scenár známy ako Kesslerov syndróm, ktorý bol teoretizovaný už v roku 1978. Vtedy išlo o hypotézu, dnes sa mení na bezprostrednú hrozbu pre celú civilizáciu.

Riziko urýchľujú aj ďalšie komerčné projekty, ako napríklad Amazon Leo, predtým známy ako Kuiper. Amazon plánuje vypustiť ďalších 3 200 satelitov, čo ešte viac zahustí už tak preplnené orbitálne hladiny. 

Dôsledky naplnenia katastrofického scenára by boli pre modernú spoločnosť devastačné. Vytvorenie trvalého oblaku trosiek by na desaťročia, možno až storočia, znemožnilo bezpečné lety do vesmíru. Znamenalo by to koniec pilotovaných misií, vedeckého výskumu na ISS aj komerčnej prevádzky komunikačných satelitov.

Ľudstvo by sa fakticky uväznilo na povrchu vlastnej planéty bez možnosti úniku či vonkajšieho pozorovania. Okrem toho existuje aj environmentálne riziko spojené s likvidáciou satelitov. Nekontrolované návraty tisícok ton materiálu do atmosféry by viedli k uvoľňovaniu oxidov hliníka do stratosféry.

Vedci varujú, že tieto častice by mohli mať nepredvídateľné dopady na ozónovú vrstvu a globálnu klímu. Súčasná situácia pripomína domček z karát, ktorý drží pohromade len vďaka neustálym korekciám dráh. Stačí jedna systémová chyba alebo jedna nepredvídateľná solárna udalosť, aby sa tento krehký systém zrútil.

Stabilita nízkej orbity je dnes podmienkou fungovania globálnej ekonomiky a komunikácie. Bez nej by sme prišli o GPS, predpovede počasia aj globálny internet. Čas na riešenie sa kráti a priestor na chyby už prakticky neexistuje.

^{Zdroj: futurism.com foto: depositphotos.com}