Konflikt v Perzskom zálive ženie ceny ropy na viacročné maximá. Po víkende zaznamenala ropa až 15 % nárast
Po víkendových útokoch na iránske ropné zásoby vyskočila cena ropy Brent na viac ako 113 dolárov za barel, čo predstavuje najvyššiu úroveň od roku 2020. Dôvodom sú zablokované námorné trasy, ktoré nútia kľúčových producentov obmedzovať ťažbu, ako aj obavy z nedostatku palív a s tým súvisiace možné riziko stagflácie (tj. kombinácie nízkeho ekonomického rastu a vysokej inflácie) podobnej tej zo 70. rokov. Krajiny G7 a IEA hľadajú riešenia. Globálne akciové trhy aj menové kurzy už započítavajú tieto dopady.
Cena ropy po víkendových útokoch na iránske ropné zásoby vzrástla najprudšie od roku 2020, pričom v jednom momente presiahla 113 dolárov za barel. Následne rast mierne spomalil na približne 15 % a cena sa stabilizovala pri 105 dolároch.
Irak, Kuvajt a Katar začali obmedzovať ťažbu, keďže v dôsledku zablokovaných námorných trás nemajú kam ropu vyvážať a ich skladovacie kapacity sú naplnené. Okrem poklesu ponuky to so sebou prináša aj riziko technických komplikácií pri opätovnom spúšťaní ťažby po dlhšom odstavení. Aj v prípade ukončenia konfliktu teda producenti nebudú schopní okamžite obnoviť ťažbu na pôvodné úrovne. Situáciu ďalej zhoršujú obavy z nedostatku ropy, ktorá zvyšuje dopyt po pohonných hmotách a ceny ešte viac tlačí nahor.
Ministri financií krajín G7 a Medzinárodná energetická agentúra (IEA) rokujú o núdzovom koordinovanom uvoľnení 300 až 400 miliónov barelov zo strategických rezerv s cieľom stabilizovať prudko rastúce ceny ropy v dôsledku konfliktu v Perzskom zálive. Tento krok má zmierniť globálne inflačné tlaky a znížiť ekonomické riziká. Samotná správa o týchto rokovaniach už spôsobila mierny pokles cien z rekordných ranných maxím.
Napriek historickým paralelám je súčasná ekonomika odolnejšia. Nižšia energetická náročnosť a dostatočné ropné rezervy zmierňujú dopady súčasných cenových výkyvov. Súčasné dianie nesie výraznú podobnosť s ropnými šokmi zo 70. rokov, ktoré výrazne obmedzili ponuku, prudko zdvihli ceny ropy a nakoniec viedli k stagflácii.
Práve tejto situácii sa investori obávajú aj v súčasnosti. Dramatický nárast cien ropy a obavy z rastu inflácie sa prenesú aj na akciové trhy, pričom za súčasných okolností možno očakávať výpredaje naprieč všetkými svetovými trhmi. Napätie sa prejavuje aj v menových kurzoch. Americký dolár, ktorého ekonomika ťaží z postavenia exportéra ropy, posilňuje voči väčšine svetových mien.
Dlhodobí investori by v takejto situácii nemali podliehať panike a pristupovať k unáhleným výpredajom. Mali by pokračovať vo svojich pravidelných investíciách aj naďalej.
V záujme súčasnej americkej administratívy je cenové tlaky čo najviac zmierniť. Prípadný prudký rast cien by znamenal pozastavenie znižovania, či dokonca aj navýšenie úrokových sadzieb, čo by naďalej predražovalo dlhové financovanie a tlmilo ekonomickú aktivitu. V kontexte toho, že ku koncu roka sa konajú midterm voľby, urobí americká administratíva všetko, čo bude v jej silách.
Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu
