Konopný betón by mohol priniesť revolúciu v stavebníctve

Pri hľadaní udržateľnejších spôsobov výstavby domov sa niektorí architekti obracajú na prekvapivý zdroj – technickú konopu (sesterskú rastlinu konopy siatej), ktorú možno premeniť na materiál nazývaný konopný betón. Konopný betón je uhlíkovo negatívny stavebný materiál vyrobený z konopy, ktorý sa čoraz častejšie používa namiesto betónu. Tento biokompozitný materiál sa vytvára z konopnej drviny, drevnatého jadra konopných stoniek, a mieša sa so spojivom, ako je suché hasené vápno, a vodou. Výsledkom je húževnatý, prispôsobivý materiál, ktorý sa môže miešať s rôznym pomerom konopnej drviny a vápna v závislosti od účelu použitia.

Konopný betón sa najčastejšie hodí na stavbu vnútorných stien a izoláciu, ale môže sa objaviť aj v strechách, podkrovných priestoroch a podlahových poteroch. Nedávno bol v Kapskom Meste v Južnej Afrike postavený 12-poschodový hotel prevažne z konopného betónu. Keďže stavebníctvo hľadá materiály s nižšou uhlíkovou náročnosťou, konopný betón sa stáva jednou zo zaujímavých alternatív s viacerými výhodami pre budovy. Po prvé, konope počas svojho rastu mimoriadne pohlcuje uhlík – výskum naznačuje, že táto plodina dokáže zachytiť dvakrát viac oxidu uhličitého ako stromy. Tento oxid uhličitý je potom uzamknutý v stenách vášho domu z konopného betónu, kým stojí.

Sila konopy pri zachytávaní uhlíka by mohla byť kľúčová pre stavebný priemysel, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za 39 % globálnych emisií uhlíka súvisiacich s energiou. Výroba cementu, kľúčovej zložky betónu, produkuje obrovské množstvo znečistenia ovzdušia. Výrobcovia používajú fosílne palivá na ohrev vápenca a ílu v peci, pričom na každú vyrobenú tonu cementu sa do atmosféry uvoľní približne 600 kilogramov CO2. Betón sa vyrába aj z neobnoviteľných zdrojov, ako je piesok a štrk. Tieto materiály sa v súčasnosti ťažia rýchlejšie, ako sa môžu obnovovať eróziou.

Ťažba piesku v riečnych a morských oblastiach zvyšuje frekvenciu záplav a zároveň prispieva k rozpadu riečnych korýt a pobrežnej erózii. Nadmerná ťažba piesku je spojená so zánikom biotopov a poklesom biodiverzity. Prechod na konopu, ktorá je obnoviteľná, by mohol znížiť tieto vplyvy na životné prostredie a zároveň priniesť výhody aj pre budovy. Konopný betón má vysokú priepustnosť pary, čo znamená, že vlhkosť môže ľahko uniknúť zo stien a zabrániť akémukoľvek hromadeniu vlhkosti a plesní.

Materiál však tvrdne pomaly a nie vždy je ideálny na nosné steny. Stále však má oveľa viac výhod ako nevýhod. Okrem toho, že konopa je uhlíkovo negatívna plodina, pomáha znižovať znečistenie oxidom uhličitým aj po premene na konopný betón. Konopný betón je veľmi účinný izolant z dvoch dôvodov. Po prvé, vzduchové vrecká medzi kúskami konopnej drviny, ako aj mikroskopické priestory v samotnom materiáli sú ideálne na akumuláciu tepla.

Po druhé, po stuhnutí vápenného spojiva sa teplo môže ukladať v samotnom materiáli – na rozdiel od iných typických izolačných materiálov, ktoré ukladajú teplo len v zachytenom vzduchu. To znamená, že teplo sa z takejto steny uvoľňuje veľmi pomaly, čo uľahčuje udržiavanie konštantnej teploty aj pri vonkajších atmosférických výkyvoch. Postupom času tak klesá množstvo energie potrebnej na vykurovanie a chladenie budovy, čo znižuje účty za energiu aj emisie uhlíka.

Zdroj: thecooldown.com.