Prečo zelenina rastie rýchlejšie a lepšie v tieni solárnych panelov?

V boji proti klimatickým zmenám často dochádza ku konfliktu záujmov o najcennejší zdroj: pôdu. Rozsiahle solárne farmy a poľnohospodárstvo súperia o rovnaké plochy. Koncept známy ako agrivoltaika však navrhuje riešenie, pri ktorom môžu potravinárske plodiny a solárne panely zdieľať tú istú pôdu a potenciálne si navzájom pomáhať.

Prekvapivý dôkaz o úspešnosti tohto modelu prichádza z miesta, kde by to mnohí čakali najmenej – z Houstonu na Aljaške, ktorý sa nachádza asi hodinu od Anchorage a je domovom najväčšieho solárneho poľa v štáte. Výskumníci, vedení Glennou Gannon z University of Alaska, Fairbanks, spustili experiment financovaný Ministerstvom energetiky s cieľom zistiť, či je agrivoltaika v subarktických podmienkach životaschopná.

Na farme pestovali rôzne plodiny, vrátane kelu, špenátu a zemiakov, priamo medzi radmi solárnych panelov. Očakávali, že panely budú s plodinami súťažiť o obmedzené slnečné svetlo, no výsledky ich ohromili. Namiesto konkurencie objavili vzájomne prospešný vzťah.   

Rastliny umiestnené bližšie k solárnym panelom rástli lepšie ako tie, ktoré boli od nich ďalej. Rozdiel v kvalite bol podľa výskumníkov dramatický a viditeľný voľným okom. Jessie Young-Robertson, profesorka z rovnakého tímu, ktorá analyzovala úrodu, poznamenala, že špenát pestovaný v blízkosti panelov mal omnoho tmavšiu farbu zelenej, čo naznačuje vyšší obsah chlorofylu a lepšie zdravie rastliny. Tento paradox má dve hlavné hypotetické vysvetlenia.   

Prvá hypotéza sa týka extrémnych svetelných podmienok. Hoci by sa mohlo zdať, že tieň je pre rastliny vždy negatívny, počas „extra dlhých dní aljašského leta“, keď slnko takmer nezapadá, sú rastliny vystavené neustálemu „solárnemu stresu“.

V tomto špecifickom kontexte nefungovali panely ako blokátory energie, ale skôr ako ochranné štíty. Poskytnutím niekoľkých hodín tieňa denne umožnili rastlinám odpočinúť si a efektívnejšie spracovať živiny, čím sa zabránilo ich preťaženiu.   

Druhá hypotéza naznačuje, že solárne panely fungovali ako pasívne „zberače vody“. Počas chladných nocí na nich kondenzovala rosa, ktorá spolu s dažďovou vodou stekala z panelov priamo ku koreňom rastlín vysadených pod nimi. Týmto spôsobom panely poskytovali plodinám cielenú a zvýšenú hydratáciu v porovnaní s otvoreným poľom.   

Ekonomické výhody sú rovnako sľubné. Pre majiteľov solárnych polí by prenájom pôdy farmárom mohol znamenať dodatočný zdroj príjmu. Zároveň by to znížilo ich prevádzkové náklady, keďže by už nemuseli mechanicky odstraňovať vegetáciu, ktorá rastie medzi radmi panelov. Farmári by naopak získali prístup k pôde s priaznivejšou mikroklímou.   

Vedci však zostávajú opatrní a zdôrazňujú, že tieto sľubné výsledky pochádzajú zatiaľ len z jedného vegetačného obdobia. Vzhľadom na „veľkú medziročnú variabilitu“ počasia na bude na definitívne potvrdenie týchto zistení potrebný výskum trvajúci v priemere aspoň tri roky.

Napriek tomu výsledky silne naznačujú, že agrivoltaika je životaschopnou stratégiou, najmä v oblastiach s obmedzenou dostupnou pôdou alebo tam, kde je, podobne ako na Aljaške, nedostatok lokálne pestovaných potravín aj energie.   

^{Zdroj: thecooldown.com foto: depositphotos.com}