Motorola Edge 70: Netradičný test na motorkárskom tripe

Motorola Edge 70 je tenký telefón strednej triedy, ktorý bol uvedený na trh koncom roka 2025. Predáva sa teda už nejaký čas a my sme sa v tomto malom letnom teste zamerali na úplne iné parametre.

Čo vlastne vydrží takýto telefón, ak ho len tak bez ochranného obalu vložím do držiaka a budem s ním jazdiť na motorke 10 dní cez slnečnú Sicíliu a horúcu Sardíniu až domov?

Ako bude vyzerať? Čo vydrží, ak sa k nemu budem správať „bez lásky“?

Poďme si na začiatok pripomenúť základné technické parametre. Telefón Motorola Edge 70 v konfigurácii s 12 GB pamäte a 512 GB úložiskom poháňa procesor Qualcomm Snapdragon 7 Gen 4. So 6,7" displejom P-OLED 2712 × 1220 (120 Hz) a 50 Mpx fotoaparátom vpredu aj vzadu s hrúbkou len 5,99 mm naozaj sadne do ruky. Telefón som osadil do držiaka Crab Pro s antivibráciou od značky Interphone a namontoval na hrazdu motorky Honda Africa Twin.

Náš tohtoročný mototrip sa začínal v tých najhorúcejších dňoch. Vo štvorici sme vyrážali v piatok podvečer do Viedne na autovlak, ktorý nás v sobotu ráno dopravil až do horského mestečka Feldkirch, kde nás už od skorého rána vítalo horúce slnko.

Ozaj, testovaný telefón som používal bez SIM-ky, teda len s pár nainštalovanými aplikáciami, ako sú sociálne siete a hlavne programy na navigáciu. Pripojenie na internet som riešil cez hotspot môjho hlavného telefónu iPhone 15Pro.

Ešte rýchlo vypnúť dátový roaming a vyrážame. Rakúske mestečko Feldkirch totiž leží na hranici Lichtenštajnska, cez ktoré ďalej pokračujeme do neďalekého Švajčiarska, kde určite nechceme testovať roamingové poplatky za dáta.

Očarení výhľadmi Álp, prechádzame v horúcom letnom počasí až do Talianska, kde sa pokúsim so spusteným videom nahrávať jeden horský prejazd. Obraz sa síce trošku trasie, ale spomínaný držiak robí celkom vysokú „páku“, navyše nahrávam cez nie práve najčistejšie ochranné plexisklo motorky. No ako „núdzovka“ je to prekvapivo použiteľné.

Deň končíme v prístave Janov, kde po nalodení na trajekt odpájam moju Motorolu z držiaka motorky. Ako sa náš trajekt v nedeľu podvečer blíži k brehom Palerma, my sa začíname baliť na naše motorky, aby sme krátkym 1,5-hodinovým presunom ukončili deň v sicílskych horách, kde strávime ďalšie tri noci.

Telefón Motorola som stále nosil pri sebe. Je to naozaj skvelý pomocník a hneď prvý večer nám pomohol v miestnej reštaurácii, keď som ním vypodložil kývajúci sa stôl, na ktorom nám servírovali pravú sicílsku pizzu. Varoval som vás, tento test je naozaj bez lásky .

Celodenný výlet okolo sopky Etna bol famózny: nádherné kľukaté cesty a krásne žiariaci displej telefónu Motorola s aplikáciou Google Maps, ktorý s prehľadom prekonal letné sicílske slnko. Naozaj všetko som na displeji krásne videl.

Až na záver dňa, niekedy po deviatej večer, som si uvedomil, že môj telefón je vlastne stále zapnutý, svietil zhruba 12 hodín a batérii zostávalo ešte 12 %. To fakt až toľko? Neveril som vlastným očiam.

Ďalší deň sme jazdili po legendárnej trase Targa Florio a neskôr poobede sme sa dostali aj k moru. V horúcich letných teplotách okolo 35 °C sa nám len veľmi ťažko vyzliekalo z motooblečenia (áno, boli sme riadne oblečení v nohaviciach a bundách). Tu som sa zľakol, keď som horúci telefón skladal z držiaka motorky. Vôbec som si neuvedomil, že telefón je stále zapnutý na slnku a funguje!

Ako sme postupne chladili naše horúce telá v morskej vode, napadla mi jedinečná myšlienka, držiac v ruke telefón Motorola. Čo myslíte? Koľko „žabiek“ dokáže skočiť ultratenký mobil? A tak na skúšku hádžem do vĺn Stredozemného mora moju Motorolu. Tá sa hneď potopila po prvom dotyku s vodou. Možno tie vlny prekážali.

Samozrejme, skúšku sme robili v malej hĺbke do pol metra a telefón som ihneď vylovil a opláchol v normálnej vode. Tak sme si otestovali v praxi certifikát IP68, ktorým sa telefón chváli.

Sicíliu opúšťame v meste Messina. Od rána som si zapol nabíjanie telefónu priamo na motorke cez tzv. cigaretiak. Nabíjanie bolo vcelku pomalé, a tak som to nechal na skúšku po celý deň. A práve v Messine na obed, keď sme kľučkovali v centre mesta s cieľom nalodiť sa na trajekt a pokračovať v našom tripe na pevnine, zažili sme najväčšie peklo horúčav. Hodnota 40 °C nám svietila na teplomeroch a veru tento presun bol veľmi náročný na našu pozornosť. Asi viac náročný pre nás ako pre telefón, keďže ten si stále fungoval na sicílskom slnku so súčasne zapnutým displejom a nabíjaním. Vážne, ani teraz sa nevypol. Radšej som sa ho na trajekte ani nechytal a nechal ho oddýchnuť až v chládku lode.

Krásne balkónové cesty vytesané do skál, prenádherné výhľady, to je cesta pobrežím Amalfi. Nám sa až tu konečne podarilo schladiť. Zastihla nás tu búrka, a tak toto pekné výletné miesto sme videli v daždi. Keďže moja Motorola prešla krstom morskej vody, predsa dážď jej nemôže ublížiť, a tak som s absolútnym pokojom sledoval kvapky vody stekajúce po displeji telefónu ako také „autíčka“ na zapnutej aplikácii Google Maps.

Naskytol sa nám krásny pohľad na ďalšiu sopku Vezuv, ktorú sme už míňali pri teplých lúčoch zapadajúceho slnka, aby nás ďalšie ráno vítalo opäť letné slnko v prístave Porto Torres na Sardínii.

Nádherné kľukaté cesty skalnatým pobrežím Sardínie, hlavne od Alghera do mestečka Bosa, nám dali ten pravý pocit, že práve táto cesta je cieľ. Užívame si každý kilometer cesty na Sardínii a nevynecháme ani stred ostrova. Pojazdíme aj v takzvanej modrej zóne. To je zóna, kde žijú najstarší ľudia sveta.

Samozrejme, všade, kde zastavíme, aj fotím. Táto Motorola nepatrí medzi absolútnu špičku fotomobilov, no pochváliť musím prednú kameru, ktorá fotí naozaj dobre, takže vaše selfie fotky budú vyzerať naozaj skvelo.

Zadný fotoaparát má len digitálny zoom, ale bežné fotografie počas dňa sú na veľmi dobrej úrovni. Ak už je šero alebo tma, kvalita je horšia v porovnaní s mojím starším iPhonom 15 Pro. No vcelku multimediálne vlastnosti tohto telefónu v danej triede musím pochváliť.

Po dvoch nádherných dňoch na slnečnej Sardínii sme ďalšiu noc opäť strávili na trajekte, aby sme v nedeľu ráno mohli na našich motorkách vyštartovať z Livorna na posledných tisíc kilometrov šťastne až domov.

Motorola v držiaku mojej motorky vydržala 10 dní a 4300 km. Týmto letným testom som si chcel overiť, či bežný telefón dokáže plne nahradiť serióznu navigáciu, ktorú som po­užíval doteraz. A či je naozaj nevyhnutné mať vyslovene odolný telefón, alebo takéto malé letné dobrodružstvo vydrží aj bežný telefón strednej triedy.

Na moje potešenie Motorola Edge 70 v teste obstála. Vlastne stále fungovala a ani raz nezaváhala, hlavne čo sa týka parametrov ako výdrž batérie, viditeľnosť displeja na slnku, výdrž na slnku (žiadne prehriatie). Za to, že telefón sadne do ruky, vďačí aj zadnému panelu z vegánskej kože. Vypadol mi z ruky na zem len raz, no našťastie bez známok škrabanca. Zadná časť telefónu občas vyzerala veľmi „použito“, ale po umytí som jej dokázal opäť vrátiť novotu. Niekedy teda aj stredná trieda obstojí v náročnejších podmienkach.

Poďakovanie patrí spoločnosti Motorola, ktorá mi v dobrej viere zapožičala tento telefón na letný test „bez lásky“.

 

Zobrazit Galériu