SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement

Neriadim sa šablónou, mám špecifický štýl s dôrazom na reportáž, zdôrazňuje svadobný fotograf Igor Stančík

Tlačové správy
0

Už desať generácií sú svadobné fotografie jednou z najvzácnejších súčastí symbolického bohatstva a dedičstva každej rodiny. Moderná doba možno zmenila podobu, nie však hodnotu tohto artefaktu. Sotva sa nájde pár, ktorý by netúžil mať zvečnené svoje jedinečné chvíle. Kolekcie svadobných fotografií sú svedectvami o okamihoch naplnených pátosom, dojatím a vzájomnosťou: rekonštruujú príbeh od výmeny prstienkov cez odčepčovanie až po prvé novomanželské svitanie. Tradície, ktoré sa viažu k sobášom, ale aj tvorbu špecializovaných fotografov a blogerov na celom starom kontinente približuje Európske svadobné združenie. Výzvou pre zaangažovaný kolektív bolo kreatívne zdokumentovať lokálne tradície a ponúknuť inšpiráciu pri zachytávaní neopakovateľných momentov. O tejto špecifickej téme sme hovorili so slovenským svadobným fotografom Igorom Stančíkom.

Ako ste sa dostali k fotografovaniu svadieb?
Zhodou náhod. Pričinili sa o to dvaja moji kamaráti. Prvý sa volá Boris Bartoš a je výborným fotografom, ale venuje sa tejto aktivite zatiaľ iba pre svoje potešenie. Ukázal mi, ako sa pracuje so zrkadlovkou, a vtedy som mal prvýkrát v rukách Nikon D300. Fotenie ma začalo priťahovať, ale predbežne len v rovine hobby. Fotil som iba ľudí vo svojom okolí. Patril k nim aj Boris so svojou priateľkou a ja som im nafotil rande. Do genézy vtedy vstúpil Pavol Melicherčík, ktorý sa dlhé roky profesionálne venuje svadobnému videu a fotografii. Zaregistroval moje pokusy a po spomenutom rande-fotení ma oslovil, či by som preňho nenafotil svadbu. Ja som súhlasil a dostal som príležitosť spolupracovať. Odtiaľ bol už len krôčik k prvému samostatnému foteniu sobáša. A aby sa kruh uzavrel, tak koncom roka 2016 som v bulharskej Sofii fotil svadbu práve Borisovi, ktorý si vzal krásavicu Hristinu.

Ovplyvnila vás práca niektorého zo známych fotografov?
Keď ma v roku 2014 čakalo fotenie prvej svadby, bol som vyplašený a pozeral som si prácu viacerých fotografov, aby som zistil, čo a ako. Vtedy ma fascinovali snímky Nordica Photography, no časom som si uvedomil, že sa veľmi podobajú produkcii mnohých iných fotografov: boli síce úžasné a išlo o majstrovskú prácu, ale tie svadby vyzerali príliš štylizovane - albumy obsahovali iba veľmi málo skutočných emócií a ešte menej prirodzených výrazov. Občas si aj teraz pozriem práce niektorých fotografov, ktorí sú všeobecne považovaní za špičku v tomto sektore, zriedka však natrafím na niečo, na základe čoho by sa dalo skonštatovať, že daný fotograf má svoj špecifický rukopis. Mám pocit, akoby sa všetci riadili akousi imaginárnou šablónou, ktorá diktuje, ako sa má svadba zaznamenávať, pričom alfou a omegou je dokonalý portrét. Nevesty si to žiadajú a ja ich chápem. Každá chce byť princeznou v nádherných šatách a napospol o tom sníva už od detstva. Problém však nachádzam v tom, že krásne portréty s gýčovo vejúcim závejom a zamilovanými pózami zvládne na akceptovateľnej úrovni veľa fotografov. Aj tí, ktorých tvorba je iba priemerná. Následne títo fotografi vo svojich portfóliách prezentujú takmer výlučne iba takéto portréty. Umocňujú tým ilúziu, že všetky fotky, ktoré neveste z celého dňa urobia, budú vyzerať rovnako skvele. Nebudú... Svadobný portrét a svadobná reportáž sú totiž dva úplne odlišné „športy“, pričom väčšinu práce svadobného fotografa tvorí práve reportáž. Je veľa znamenitých módnych a portrétnych fotografov, ktorí odvedú v ateliéri úžasnú prácu, ale v teréne neobstoja a ich svadobné snímky to potvrdzujú. Rovnako by som ja bol stratený v tom ateliéri.

Ako by ste definovali svoj štýl?
Myslím si, že pomerne zaujímavo ho pred časom vystihla v jednej diskusii na sociálnej sieti fotografka Ivana Drdolová Butalová: „Nevesta, ktorá nechce umelú krásu a portréty, si objedná Igora. Ťažiskom jeho práce je niečo úplne iné - reportáž, umelecky podaná realita tak, aby vyvolávala emócie. Pred pár mesiacmi sa na portáli nevesta.sk objavil článok s fotkami, ktoré ho charakterizujú: 90% fotografov by si takéto snímky na prezentáciu nevybralo, no on zvolil práve také, ktoré vyjadrujú jeho vnímanie páru a svadobného dňa. Vyznáva prirodzenosť, je to dokumentárny typ, hľadá umelecké pohľady, ale nevytvára nasilu konvenčnú krásu. V živote som nevidela, že by retušoval nevesty, zužoval ich alebo bielil zuby, všetky úpravy robí iba v rámci nutnej umeleckej potreby.“ Ja doplním, že k tomuto prístupu som sa dopracoval najmä obchádzaním trendov a štýlov. Nevidím v ich sledovaní žiadny význam, pretože ako fotograf mám svoje vnímanie a nemôžem ho prispôsobovať niečomu, čo niekto iný označí za trend. Zároveň si myslím, že môj štýl je špecifický aj tým, že nie som svadobný fotograf v obvyklom zmysle tohto slovného spojenia. Som fotograf, ktorý vie fotiť svadby. V mojej tvorbe dominujú ľudia vo všetkých možných polohách. V mojich prácach nenájdete jedinú fotku robenú za pomoci blesku. Nepoužívam ho za žiadnych okolností: vždy pracujem iba so svetlom, ktoré mám k dispozícii. Bez ohľadu na to, či fotím operáciu, svadbu, športové podujatie alebo divadlo.

Akú svadobnú tradíciu zaznamenávate najradšej?
Asi by som zvolil krájanie torty. Trvá dostatočne dlho na to, aby sa dalo nafotiť dobre a z viacerých uhlov. Vznikajú pri ňom aj zábavné situácie - často pod tortou čakajú deti s rozžiarenými očami, v ústach sa im zbiehajú sliny, držia malé tanieriky a dúfajú, že práve ten kúsok, ktorý nevesta krája, je určený pre ne.

Vyberáte si svadby alebo nevesty aj podľa konceptu?
Koncept svadby vôbec neriešim a otvorene deklarujem, že ma vlastne nezaujíma. Bez ohľadu na okolnosti sa koncentrujem najmä na ženícha a nevestu. Je mi jedno, či fotím v starom dedinskom kulturáku, obyčajnej reštaurácii alebo honosnom kaštieli. Celý deň sledujem iba hlavnú dvojicu, vnímam odtiene jej správania, mimiku, drobné gestá. Nechcem tým povedať, že iných svadobčanov nefotím, no nie sú pre mňa prioritou. Nesúhlasím s filozofiou, že každý svadobčan má mať fotku. Mojou úlohou nie je fotiť všetko a všetkých. Ak si pozriete moje svadby, zistíte, že obsahujú len málo fotiek, na ktorých sa niekto pozerá do objektívu. Niektorí fotografi preferujú prácu v blízkosti ľudí, ja to však úmyselne robím presne naopak. Keď si totiž niekto všimne, že naňho mieri fotoaparát, začne podvedome pózovať. V tej chvíli už nemá prirodzený výraz a to mi prekáža. Nevesty si vyberám. Nie však tak, ako niektorí kolegovia, ktorí fotia iba krásavice. Vyberám si ich takým spôsobom, že im veľmi dôkladne popíšem, čo odo mňa môžu očakávať a čo robiť nebudem. Jasne im tiež vysvetlím, prečo fotky dodávam výlučne v elektronickej podobe. Každá nevesta totiž má inú predstavu, ako chce mať fotky vytlačené, a je pre obe strany lepšie, keď to po odovzdaní práce bude riešiť podľa seba. A najväčší dôraz kladiem na to, aby si dôkladne pozreli moje predchádzajúce svadby - iba ak sú si úplne isté, že chcú práve mňa, prijímam objednávku.

Čo je pri fotografovaní svadby najväčšou výzvou?
Svadba je v prvom rade veľmi náročná reportážna drina, hoci väčšina ľudí si myslí, že svadobná fotografia je o zamilovaných portrétoch. Pracujem v prostredí, ktoré vôbec nepoznám. V podmienkach a pod vplyvom okolností, na ktoré mám iba nepatrný vplyv. Okolo mňa je neustále veľa ľudí, v jednotlivých fázach dňa rôzne alkoholovo povzbudených, a musím sledovať nielen svadobné dianie, ale aj dávať pozor na techniku, ktorú je potrebné nosiť stále so sebou. Fotografujem s fotoaparátom Nikon D800 a objektívmi AF-S Nikkor 24-70/2,8E ED VR, AF Nikkor 80-200mm f/2.8D ED a AF-S Nikkor 14-24 mm F/2.8 G ED. Musím sa pohotovo správne rozhodovať, aký objektív použijem a aké nastavenia zadám. Zároveň je nevyhnutné sústavne sledovať, čo sa kde deje, aby som do fotografií dostal tú atmosféru a emócie, ktoré na svadbe reálne boli. Moja práca je založená na pozorovaní. To, čo mnohí označujú za „momentky“, je výsledkom nekonečného trpezlivého pozorovania a citlivého vnímania mimiky, gestikulácie a výzorových špecifík. Aby som to zvládol, musím vedieť veľa vecí predvídať, a to sa dá iba vďaka skúsenostiam a empatii. Ak sa teda pýtate, čo je pri fotení svadby pre mňa najväčšou výzvou, tak odpoveď môžete nájsť v predchádzajúcich riadkoch - je ňou schopnosť udržať sa v plnej koncentrácii od rána do neskorej noci. A to tak, aby výsledok mojej práce uspokojil vysoké nároky nevesty aj ženícha.

Práce svadobných fotografov a blogerov naprieč Európou sú súčasťou exkluzívneho kontinuálneho projektu. Postupne v rámci neho budú pribúdať novinky tak, aby inšpiroval ďalších svadobných fotografov a poskytol im originálne podnety. Viac informácií nájdete na stránke nikon.sk

Zobrazit Galériu

Media & Communication Consulting, spol.s r.o.

Všetky autorove články
Nikon svadba fotograf

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať