HONDA_022021 HONDA_022021 HONDA_022021 Advertisement

Plánujete fotiť úplné zatmenie Mesiaca? Ponúkame tipy a odporúčania, na ktoré by ste nemali zabudnúť

Technológie
0

Buďte pri tom, keď sa nám Mesiac na chvíľku schová a pokúste sa zachytiť tento výnimočný okamih. Už dnes večer, 27. júla 2018, nastane úplné zatmenie Mesiaca, jedinečné tým, že bude najdlhšie v tomto storočí.

Tohtoročné zatmenie Mesiaca budeme môcť sledovať počas celého jeho priebehu, okrem začiatku polotieňovej časti. Táto nie je viditeľná voľným okom, takže o nič neprídeme. Mesiac u nás vyjde o 20:12 hod. a čiastočná fáza jeho zatmenia začne o 20:24 hod. V túto dobu už Mesiac bude tesne nad juhovýchodným obzorom. 

Začiatok úplného zatmenia nastane o 21:30 hod a najväčšiu fázu zatmenia dosiahne o 22:22 hod. Počas najväčšej fázy bude mať Mesiac hnedo – červenú farbu, čo zapríčiňuje lom svetelných lúčov v zemskej atmosfére. Vzhľad Mesiaca v tejto fáze bude závislý aj od momentálneho stavu atmosféry. Koniec úplného zatmenia nastane o 23:13 hod. a o 00:19 hod. sa skončí aj čiastočné zatmenie Mesiaca.

„Nafotiť zatmenie mesiaca nie je jednoduché,“ hovorí Tomáš Hulík, amasádor značky Nikon. „V podstate môžete na tento účel použiť hocijaký objektív, ideálne je mať po ruke aj širokouhlý objektív a teleobjektív. Je potrebné si nájsť vhodný objekt, popri ktorom Mesiac dobre vynikne, najťažšie sa fotí úvodná, čiastočná fáza jeho zatmenia, kedy ešte čiatočne žiari a čiastočne je zatmený, vtedy je neľahké zachytiť jeho štruktúru. Po úplnom zatmení je na fotografiách dobrá viditeľnosť jeho štruktúry. Samozrejme, pri fotografovaní treba použiť statív,“ dodáva T. Hulík.

Tohotoročné zatmenie Mesiaca na oblohe budú sprevádzať aj štyri planéty viditeľné voľným okom. Venuša bude pozorovateľná na začiatku zatmenia nad západným obzorom. Jupiter a Saturn budeme môcť pozorovať skoro počas celého priebehu zatmenia. A čerešničkou na torte bude Mars, takže každý pozorovateľ si bude môcť porovnať veľkosť Mesiaca a Marsu.

„Budeme potrebovať objektív s čo najdlhšou ohniskovou vzdialenosťou, minimálne aspoň 200 mm. Akýkoľvek dlhší objektív nám umožní nasnímať na povrchu Mesiaca viac detailov. Čím vyššia svetelnosť objektívu, tým lepšie. Majitelia teleskopov so svetelnosťou f/8 a nižšou sa asi poriadne zapotia. Majitelia ultrazoom fotoaparátov sú tu v jednoznačnej výhode,“ hovorí Richard Černohorský, fotograf spolupracujúci so Štefánikovou hvezdárňou v Prahe.

Fotografovanie zatmenia Mesiaca má tú výhodu, že ho nekomplikuje svetelné znečistenie. Takže môžeme fotografovať pokojne aj uprostred mesta. Fotografovanie zatmenia Mesiaca je komplikovanejšie, ako fotenie obyčajného bežného splnu. Počas zatmenia v zemskom tieni dramaticky klesne jas Mesiaca a bez paraliktickej montáže sme obmedzení expozičným časom 1/60 sekundy.

Pri akejkoľvek dlhšej expozícii už bude na snímke patrný pohyb Mesiaca po oblohe. Takže nám nezostane nič, len zvyšovať citlivosť. Ako už bolo spomenuté, nikdy nejde dopredu určiť, aký bude mať Mesiac počas zatmenia celkový jas. André-Louis Danjon v roku 1921 definoval 5 rôznych možností, ako môže zatmenie prebiehať. Tomuto zaradeniu hovoríme Danjonova stupnica. Stručnú definíciu jednotlivých kategórií a približné expozičné časy je možné vidieť v nasledovnej tabuľke:

Z tabuľky je jasne vidieť, že jas Mesiaca sa pri zatmení mení veľmi razantne. Pri bežnom splne nie je problém dosiahnuť na expozičné časy v ráde tisícin sekundy. Pri zatmení už musíme počítať s časmi až v ráde sekúnd. Bez paraliktickej montáže je možné fotografovať iba tesne za hranicou zemského tieňa. Aj tak naša technika bude na hranici svojich možností.

Na maximum zatmenia si proste musíme nechať zájsť chuť. Ak ale máme kvalitnú paraliktickú montáž (vrátane autoguideru), nič nám nebráni pustiť sa do dlhých expozičných časov. Odmenou nám bude, že okrem krvavočerveného Mesiaca, pravedpodobne naaxponujeme aj okolité hviezdy. A to kvalitu snímky posunie na iný level.

Pri samotnom fotografovaní platí to, čo pre každú astrofotografickú disciplínu. Potrebujeme kvalitne ustavený, dostatočne tuhý statív. So zaostrovaním to nebude jednuduché. Pri fotografovaní obyčajného splnu môžeme s kľudným svedomím zaostriť automaticky. Ale pri zatmení to s veľkou pravdepodobnosťou nebude fungovať. Ešte počas čiastočného zatmenia má Mesiac dosť kontrastnú hranu, na ktorú pôjde bez problémov zaostriť, ale pri úplnej fáze už sme odsúdení na manuálne ostrenie.

„Len pripomeniem, že po úspešnom zaostrení sa už objektívu nedotýkame. Nie je nič horšie ako až doma zistiť, že nejakým nedopatrením máme všetky snímky rozmazané,“ hovorí Richard Černohorhský. Čo sa týka expozície, tak tú nastavíme napr. takto: Clona - f/5.6 (resp. najnižšia možná), Expozičný čas - 1/60 s Citlivosť - ISO 6400. Ak nevlastníme káblovú spúšť použijeme aspoň autospúšť. Zabránime tak rozkmitaniu fotoaparátu. Po úspešnej expozícii je nutné skontrolovať histogram snímku. Aj tu platí stará známa poučka, že “kopec” histogramu by sa mal nachádzať v jeho strede. Nemáme veľa možností, ako expozíciu ovplyvňovať.

Prakticky jediná možnosť je zvyšovať, alebo znižovať citlivosť. Nie je dobré zabúdať na to, že fotografovanie tiež komplikuje seeing. Turbulencie atmosféry nám budú vytrvalo ničiť detajly na snímke, tým viac, čím dlhšiu ohniskovú vzdialenosť použijeme. A tak je nutné sa snažiť nafotiť čo najviac expozícií. Celé zatmenie trvá dostatočne dlho na to, aby sa v množstve obstaraných snímiek našlo aspoň zopár pekne ostrých. 

Zobrazit Galériu
mesiac vesmir kamera foto smartfon Nikon energia

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať