Pravidelné cvičenie ako jeden z najúčinnejších liekov proti rakovine

Ešte pred niekoľkými desaťročiami znela rada pre onkologických pacientov jasne: „odpočívajte a vyhýbajte sa fyzickej námahe“. Dnes však veda prináša úplne opačný odkaz, ktorý mení pohľad na liečbu rakoviny. Na základe viac ako 3 000 vedeckých štúdií dnes s istotou vieme, že fyzická aktivita je nielen bezpečná, ale aj mimoriadne prospešná pred, počas a po liečbe rakoviny, a stáva sa tak jedným z najdôležitejších pilierov modernej onkologickej starostlivosti.  

Výhody cvičenia sa začínajú už pred samotnou liečbou v rámci takzvanej „prehabilitácie“, teda prípravy tela na náročný proces. Pacienti, ktorí sú aktívni pred operáciou alebo chemoterapiou, majú menej pooperačných komplikácií, ľahšie zvládajú vedľajšie účinky liečby a dokonca sú schopní tolerovať vyššie dávky terapie. Fyzická aktivita zároveň posilňuje imunitné bunky, ktoré majú prirodzenú schopnosť ničiť rakovinové bunky, a pomáha znižovať úzkosť a stres spojený s diagnózou. 

Najpresvedčivejšie sú však čísla týkajúce sa prežitia a rizika návratu ochorenia. Rozsiahla štúdia z centra Memorial Sloan Kettering zistila, že pravidelné cvičenie po stanovení diagnózy znižuje riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 25 % a predlžuje medián prežitia o približne päť rokov. 

Iná randomizovaná štúdia zameraná na pacientov s rakovinou hrubého čreva ukázala, že po piatich rokoch malo 80 % pacientov v cvičebnej skupine prežitie bez ochorenia v porovnaní so 74 % v kontrolnej skupine, pričom riziko návratu ochorenia alebo vzniku nového nádoru bolo o 28 % nižšie. Cvičenie však nebojuje len proti samotnej rakovine, ale aj proti vedľajším účinkom liečby a komorbiditám spojeným s vekom.

Mnohé onkologické liečby môžu byť toxické pre srdce, no cvičenie tento negatívny vplyv zmierňuje. Pre mnohých starších pacientov je riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia vyššie ako riziko návratu rakoviny, a práve tu cvičenie pôsobí ako „dvojitý úder“ – chráni srdce a zároveň bojuje proti nádoru. Okrem toho cvičenie preukázateľne zmierňuje únavu, depresiu, úzkosť, zlepšuje kvalitu spánku a pomáha pri kognitívnych problémoch známych ako „chemomozog“ či pri periférnej neuropatii spôsobenej chemoterapiou.  

Odborníci dnes dokážu cvičenie „predpisovať“ rovnako presne ako lieky, s konkrétnymi odporúčaniami. Medzinárodné smernice odporúčajú 150 až 300 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity (napríklad rýchla chôdza) alebo 75 až 150 minút intenzívnej aktivity týždenne. K tomu by sa mal pridať silový tréning aspoň dvakrát týždenne na udržanie svalovej hmoty a zdravia kostí.

Dôležité je začať pomaly a postupne zvyšovať záťaž, pretože aj desaťminútové cvičenie má svoj význam. Napriek drvivým dôkazom existuje obrovská priepasť medzi vedou a praxou. Odhaduje sa, že len približne 7 % onkologických pacientov spĺňa odporúčané úrovne fyzickej aktivity a viac ako tretina je úplne neaktívna. Ak by cvičenie bolo tabletkou s takýmito účinkami, bolo by považované za zázračný liek. 

Jeho nízke využívanie tak neodhaľuje problém vo výskume, ale systémové zlyhanie v zdravotníctve, ktorému chýba infraštruktúra, vzdelávanie a politiky na integráciu tejto mimoriadne účinnej a dostupnej terapie do štandardnej starostlivosti o každého pacienta.  

Zdroj: washingtonpost.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}