Prvé lietadlo typu eVTOL na kvapalný vodík sľubuje dolet až 1850 km

Lietadlo Sirius Jet preletí až 1150 míľ (1851 km) rýchlosťou do 520 km/h na vodíkový pohon. Pri štarte bude stúpať vertikálne vďaka systému vychýleného vektorovaného ťahu pomocou 20 malých elektrických ventilátorov s kanálmi. Je to dielo švajčiarskeho startupu Sirius Aviation AG, ktorý má tím viac ako 100 inžinierov, ktorí od roku 2021 pracujú na výskume a vývoji tohto projektu. Prvé lety demonštračného lietadla sú naplánované na rok 2025. Úplná certifikácia, komerčné dodávky a lety lietadla sú plánované na rok 2028.

V podstate ide o menšiu verziu nemeckého lietadla Lilium Jet, ibaže s vodíkovým pohonom, ktorý umožňuje uskladňovať energiu s vyššou hustotou a má oveľa dlhší dolet, a s využitím vychýleného ťahu z ventilátorov namiesto jednoduchého nakláňania pohonných jednotiek, ako to robí Lilium. Maximálny dolet 1850 km dosiahne verzia Business, ktorá pojme troch cestujúcich. Päťmiestny variant Millennium, určený na komerčné účely, má dolet znížený na 650 míľ (1046 km). No aj tak je to viac ako štvornásobok doletu 124 – 155 míľ (200 – 250 km), ktorý spoločnosť Lilium plánuje dosiahnuť pomocou batérií. eVTOL spoločnosti Sirius by sa tak dal použiť na trasách ako Los Angeles – San Francisco, Londýn – Berlín, Melbourne – Sydney alebo Peking – Soul.

Tieto elektrické lietadlá novej generácie VTOL sa presúvajú z fázy návrhu cez prototyp, testovanie, certifikáciu až do sériovej výroby. Spoločnosť Sirius však čelí jednej veľkej a jednej menšej komplikácii. Tou menšou je jeho systém s vychýleným ťahom a malým ventilátorom, ktorý vyzerá ako recept na plytvanie energiou. Malé ventilátory s veľkým zaťažením disku sú totiž pri prevádzke VTOL a vznášaní sa oveľa menej účinné ako väčšie vrtule a rotory používané vo väčšine návrhov leteckých taxíkov eVTOL.

Spoločnosť Sirius plánuje mať pozdĺž krídel a horizontálnych stabilizátorov 20 ventilátorov, každý s priemerom len 30 cm. Systémy vychýleného ťahu síce znižujú zložitosť draku lietadla, ale zároveň znižujú účinnosť a vyžadujú, aby sa lietadlo počas vzletu a pristátia pomerne slušne nakláňalo. To je však pravdepodobne menší problém, keď je lietadlo poháňané vodíkom, a nie batériami, pretože na palube je dostatok zásob energie na to, aby sa tieto neefektívnosti vykompenzovali.

Na druhej strane pohon na kvapalný vodík by bol väčším problémom. V tejto fáze niet pochýb o tom, že vodík je cesta, ktorá nás dovedie k čistej leteckej doprave na krátke vzdialenosti a regionálnej leteckej doprave, a existuje množstvo spoločností, ktoré pracujú na vývoji a certifikácii vodíkových pohonných jednotiek pre leteckú dopravu. V súčasnosti lietajú testovacie lietadlá na vodík, ale stále ide o špičkovú technológiu, ktorú zatiaľ nikto necertifikoval ani nepoužíva na komerčné účely.

To všetko s plynným vodíkom. Sirius však hovorí o kvapalnom vodíku, ktorý skutočne nesie pôsobivé množstvo energie, vhodné na lety aj na dlhšie vzdialenosti. Musí sa však udržiavať na extrémne nízkych teplotách pod 20 kelvinov (-253 °C), a to vo všetkých fázach – od distribúcie cez plnenie až po let. Táto technológia je ešte menej vyspelá, len v septembri minulého roka spoločnosť H2Fly uskutočnila prvý pilotovaný let lietadla na kvapalný vodík na svete.

Sirius vyvíja vlastné pohonné ústrojenstvo na kvapalný H₂ súbežne s prácou na uvedení draku a plne integrovaného lietadla do výroby. A to neberieme do úvahy tankovanie, distribúciu a logistiku leteckého paliva novej generácie; v súčasnosti je v podstate nulová infraštruktúra aj pre plynný vodík. Ide teda o mimoriadne ambiciózny program, ktorý si vyžaduje ešte veľké investície. Nepochybne však eVTOL poháňané kvapalným vodíkom budú mať v najbližších desaťročiach významný prínos.

Zdroj: newatlas.com.