SAMSUNG_10 FOLD Advertisement SAMSUNG_10 FOLD Advertisement SAMSUNG_10 FOLD Advertisement

Nórsko kraľuje elektromobilite, kým Slovensko hlboko zaostáva

Technológie
1

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

  • Nórsko dosahuje takmer 100-percentný podiel predaja elektromobilov.

  • Bulharsko a krajiny východnej Európy majú podiel elektromobilov pod 10 %.

  • Rozdiel je spôsobený najmä štátnymi dotáciami a dostupnosťou infraštruktúry.

Európa sa v súčasnosti delí na dva odlišné svety, pokiaľ ide o prijímanie elektromobilov, pričom najnovšie štatistiky ukazujú priepastné rozdiely medzi severom a východom kontinentu. Nórsko sa stalo absolútnym svetovým lídrom, kde elektrické autá tvoria takmer 100 percent všetkých novopredaných vozidiel.

Tento škandinávsky štát je dôkazom toho, že kompletný prechod na elektromobilitu je možný, ak je podporený silnou vládnou stratégiou a masívnymi investíciami. V ostrom kontraste s Nórskom stoja krajiny ako Bulharsko, Chorvátsko či Slovensko, kde podiel elektromobilov na trhu stále nedosahuje ani 10 percent.

V Bulharsku sa tento podiel pohybuje len okolo 6 percent, pričom trhu naďalej dominujú benzínové a naftové motory. Tento stav poukazuje na pretrvávajúce ekonomické a štrukturálne bariéry, ktoré bránia rýchlejšiemu nástupu ekologickej dopravy v regióne strednej a východnej Európy.

Úspech Nórska nie je náhodný, ale je výsledkom dlhoročnej politiky, ktorá elektromobily nielen zvýhodňovala, ale urobila ich ekonomicky výhodnejšou voľbou oproti spaľovacím autám.

Nórski vodiči ťažia z daňových úľav, odpustenia mýta, bezplatného parkovania a prístupu do vyhradených jazdných pruhov. Vďaka tomu sa elektromobil v Nórsku stáva logickou voľbou pre väčšinu populácie bez ohľadu na ekologické presvedčenie.

Na druhej strane, v krajinách ako Bulharsko chýba dostatočne motivujúci systém podpory a kúpna sila obyvateľstva je výrazne nižšia. Cena nových elektrických vozidiel je pre priemerného obyvateľa východnej Európy stále príliš vysoká a trh s ojazdenými elektromobilmi je zatiaľ málo rozvinutý.

Ďalším kritickým faktorom je nedostatočná nabíjacia infraštruktúra, ktorá v týchto krajinách rastie len veľmi pomaly a často sa sústreďuje len do veľkých miest. Zatiaľ čo severské krajiny ako Švédsko a Dánsko nasledujú nórsky príklad s podielmi nad 50 percent, východná časť únie zaostáva, čo môže v budúcnosti spôsobiť problémy pri plnení celoeurópskych klimatických cieľov.

Európska únia sa snaží tento rozdiel zmierniť rôznymi dotačnými schémami, no bez výraznejšej podpory na národnej úrovni bude dobiehanie trvať roky. Automobilky tak čelia situácii, kde musia na jednom kontinente obsluhovať dva trhy s diametrálne odlišnými požiadavkami a preferenciami zákazníkov.

SAMSUNG_10 S25 Advertisement

Tento trend naznačuje, že prechod na elektromobilitu nebude v Európe lineárny a rovnomerný. Kým sever bude riešiť optimalizáciu siete pre milióny elektromobilov, východ bude ešte dlho riešiť základnú dostupnosť a presviedčanie vodičov o výhodách elektrického pohonu.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Nerovnomerné prijímanie elektromobilov v Európe ukazuje, že samotná technológia nestačí na zmenu trhu bez ekonomických stimulov. Tieto dáta sú kľúčové pre tvorbu budúcich politík EÚ, aby sa zabránilo vytvoreniu technologickej priepasti medzi západom a východom kontinentu.

Zdroj: irishtechnews.ie foto: depositphotos.com

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

1 komentár

o štatistike a pravdepodobnosti reakcia na: Nórsko kraľuje elektromobilite kým Slovensko hlboko zaostáva

2.12.2025 08:12
Štatisticky povedané, elektromobilita je "luxusná záležitosť bohatých krajín v relatívnom úpadku", čo je najčastejšie pozorovaná situácia v Európe 2020–2025. Krajiny ako Nórsko, Švédsko, Holandsko, Dánsko, Island majú extrémne vysoký podiel EV (20–80 %), ale zároveň už dávno presunuli väčšinu ťažkého či iného priemyslu do Ázie, ich ekonomika je post-industriálna (služby, financie, high-tech), energetika je buď veľmi drahá (vysoké dane na fosílne palivá) alebo založená na obrovských dotáciách (Nórsko). Teda vysoká elektromobilita nie je priamou príčinou úpadku, ale príznakom toho, že krajina už priemyselne "odumrela/odumiera" („odchádzanie do večných lovíšť“) a môže si dovoliť drahé zelené technológie, lebo už nemá energeticky náročný priemysel, ktorý by EV ohrozilo.

Štatisticky povedané, ak teda masový prechod na EV reálne oslabuje ekonomiku (kauzálny efekt), tak to by bolo najsilnejšie a najkontroverznejšie vysvetlenie. Logické mechanizmy v pozadí by mohli byť filtrované rôznou technikou. Napríklad, obrovské dotácie na EV a nabíjačky vysávajú verejné financie (Nemecko minulo 2020–2025 vyše 100 miliárd € na "Energiewende + elektromobilitu" a má teraz najvyššie ceny elektriny v Európe). Je možné pozorovať nedostatočnú sieť smerujúcu k black-outom a brown-outom v priemysle (Nemecko 2023–2025 už obmedzuje veľké fabriky aj v zime). Ťažký priemysel (oceľ, chemický, sklo, hliník) sa stáva nekonkurencieschopný kvôli vysokým cenám energie, a to smeruje k odlivu výroby do Číny/USA. Pozoruje sa strata pracovných miest v tradičnom autopriemysle (Nemecko stratilo 2020–2025 vyše 200 000 miest v automotive a dodávateľskom reťazci kvôli prechodu na EV rýchlejšie, než sa stihli prekvalifikovať/rekvalifikovať). No a batériová výroba je takmer výlučne v Ázii, keďže Európa stratila strategickú suverenitu a platí akúsi obrovskú obchodnú bilanciu.

Kombinácia oboch rozprávaní sa o štatistike a pravdepodobnosti je veľmi zaujímavá, kde zrejme smeruje spätná väzba "luxusnej záležitosti bohatých krajín v relatívnom úpadku" k najrealistickejším scenárom — krajiny, ktoré už stratili veľkú časť priemyslu (post-industriálne ekonomiky Západu), si môžu dovoliť masívnu elektromobilitu. Tým, že ju nasadia ešte agresívnejšie (zakazujú spaľovacie, dotujú EV), tak tým si ďalej zvyšujú ceny energie a regulácie, no a tým pádom urýchľujú odliv ešte zostávajúceho priemyslu (teda ešte väčší relatívny úpadok). Vo výsledku je jasne vidieť, že korelácia sa stáva čoraz viac kauzálnou – elektromobilita sa stáva urýchľovačom deindustrializácie.

Čo by to konkrétne znamenalo pre Slovensko a strednú Európu? Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko majú (v skutočnosti diferenciálnej štatistiky) nízky podiel EV (2–8 %), ale veľmi vysoký podiel automotive na HDP (10–14 %). Ak by sa nasledoval západoeurópsky model (EÚ sa snaží, no a možno to aj tak nariadi od 2035, mať palivo „na vzduch, na vodu, na elektrinu z atmosféry“), potom riziko je vysoké v tom, že fabriky VW v Bratislave, Kia Žilina, PSA Trnava, Jaguar Land Rover Nitra sa stanú neudržateľné pri cenách klasickej elektriny 150–200 €/MWh a nedostatočnej sieti, čo znamená približnú stratu 150–200 000 pracovných miest len v automotive, stanúc sa montážnou dielňou Číny (ako sa to už deje v Maďarsku s BYD, CATL… ale bez pridanej hodnoty).

Zhrnutie je zväčša o tom, že čo by "čo" a "to" logicky znamenalo, a väčšinou sa jedná o "pritakávanie ohľadom zistení". Áno, ak je ten trend kauzálny (a čoraz viac dát z Nemecka, Holandska, Škandinávie tomu nasvedčuje), znamená to, že masový príčinne nútený prechod na elektromobilitu v podmienkach európskej energetickej krízy a nedostatočnej siete je jednosmerná cesta k rýchlejšej deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti. Inak povedané, elektromobilita nie je "nevyhnutná budúcnosť", ale luxus, ktorý si môžu dovoliť len krajiny, ktoré už stratili ťažký a iný priemysel – alebo tie, ktoré ho chcú stratiť. Pre krajiny ako Slovensko by to bola ekonomická "laboratórna stredoveká atmosféra", ak by sa to urobilo rovnakým tempom a spôsobom ako Západ ("laboratórna stredoveká atmosféra ďalekého Západu").
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať