Nórsko kraľuje elektromobilite, kým Slovensko hlboko zaostáva

Štatisticky povedané, elektromobilita je "luxusná záležitosť bohatých krajín v relatívnom úpadku", čo je najčastejšie pozorovaná situácia v Európe 2020–2025. Krajiny ako Nórsko, Švédsko, Holandsko, Dánsko, Island majú extrémne vysoký podiel EV (20–80 %), ale zároveň už dávno presunuli väčšinu ťažkého či iného priemyslu do Ázie, ich ekonomika je post-industriálna (služby, financie, high-tech), energetika je buď veľmi drahá (vysoké dane na fosílne palivá) alebo založená na obrovských dotáciách (Nórsko). Teda vysoká elektromobilita nie je priamou príčinou úpadku, ale príznakom toho, že krajina už priemyselne "odumrela/odumiera" („odchádzanie do večných lovíšť“) a môže si dovoliť drahé zelené technológie, lebo už nemá energeticky náročný priemysel, ktorý by EV ohrozilo.

Štatisticky povedané, ak teda masový prechod na EV reálne oslabuje ekonomiku (kauzálny efekt), tak to by bolo najsilnejšie a najkontroverznejšie vysvetlenie. Logické mechanizmy v pozadí by mohli byť filtrované rôznou technikou. Napríklad, obrovské dotácie na EV a nabíjačky vysávajú verejné financie (Nemecko minulo 2020–2025 vyše 100 miliárd € na "Energiewende + elektromobilitu" a má teraz najvyššie ceny elektriny v Európe). Je možné pozorovať nedostatočnú sieť smerujúcu k black-outom a brown-outom v priemysle (Nemecko 2023–2025 už obmedzuje veľké fabriky aj v zime). Ťažký priemysel (oceľ, chemický, sklo, hliník) sa stáva nekonkurencieschopný kvôli vysokým cenám energie, a to smeruje k odlivu výroby do Číny/USA. Pozoruje sa strata pracovných miest v tradičnom autopriemysle (Nemecko stratilo 2020–2025 vyše 200 000 miest v automotive a dodávateľskom reťazci kvôli prechodu na EV rýchlejšie, než sa stihli prekvalifikovať/rekvalifikovať). No a batériová výroba je takmer výlučne v Ázii, keďže Európa stratila strategickú suverenitu a platí akúsi obrovskú obchodnú bilanciu.

Kombinácia oboch rozprávaní sa o štatistike a pravdepodobnosti je veľmi zaujímavá, kde zrejme smeruje spätná väzba "luxusnej záležitosti bohatých krajín v relatívnom úpadku" k najrealistickejším scenárom — krajiny, ktoré už stratili veľkú časť priemyslu (post-industriálne ekonomiky Západu), si môžu dovoliť masívnu elektromobilitu. Tým, že ju nasadia ešte agresívnejšie (zakazujú spaľovacie, dotujú EV), tak tým si ďalej zvyšujú ceny energie a regulácie, no a tým pádom urýchľujú odliv ešte zostávajúceho priemyslu (teda ešte väčší relatívny úpadok). Vo výsledku je jasne vidieť, že korelácia sa stáva čoraz viac kauzálnou – elektromobilita sa stáva urýchľovačom deindustrializácie.

Čo by to konkrétne znamenalo pre Slovensko a strednú Európu? Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko majú (v skutočnosti diferenciálnej štatistiky) nízky podiel EV (2–8 %), ale veľmi vysoký podiel automotive na HDP (10–14 %). Ak by sa nasledoval západoeurópsky model (EÚ sa snaží, no a možno to aj tak nariadi od 2035, mať palivo „na vzduch, na vodu, na elektrinu z atmosféry“), potom riziko je vysoké v tom, že fabriky VW v Bratislave, Kia Žilina, PSA Trnava, Jaguar Land Rover Nitra sa stanú neudržateľné pri cenách klasickej elektriny 150–200 €/MWh a nedostatočnej sieti, čo znamená približnú stratu 150–200 000 pracovných miest len v automotive, stanúc sa montážnou dielňou Číny (ako sa to už deje v Maďarsku s BYD, CATL… ale bez pridanej hodnoty).

Zhrnutie je zväčša o tom, že čo by "čo" a "to" logicky znamenalo, a väčšinou sa jedná o "pritakávanie ohľadom zistení". Áno, ak je ten trend kauzálny (a čoraz viac dát z Nemecka, Holandska, Škandinávie tomu nasvedčuje), znamená to, že masový príčinne nútený prechod na elektromobilitu v podmienkach európskej energetickej krízy a nedostatočnej siete je jednosmerná cesta k rýchlejšej deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti. Inak povedané, elektromobilita nie je "nevyhnutná budúcnosť", ale luxus, ktorý si môžu dovoliť len krajiny, ktoré už stratili ťažký a iný priemysel – alebo tie, ktoré ho chcú stratiť. Pre krajiny ako Slovensko by to bola ekonomická "laboratórna stredoveká atmosféra", ak by sa to urobilo rovnakým tempom a spôsobom ako Západ ("laboratórna stredoveká atmosféra ďalekého Západu").