Sam Altman tvrdí, že vaše deti bude najšťastnejšia generácia v histórii ľudstva. Mali by sme mu veriť?
V čase, keď sa verejnosťou šíria obavy z masového prepúšťania spôsobeného umelou inteligenciou, prichádza šéf spoločnosti OpenAI Sam Altman s radikálne optimistickým tvrdením. V nedávnom podcaste vyhlásil, že ak by dnes končil školu, cítil by sa ako "najšťastnejšie dieťa v celej histórii". Toto odvážne vyhlásenie predniesol napriek tomu, že si plne uvedomuje, že "niektoré kategórie povolaní úplne zaniknú".
Altmanov optimizmus nepramení z popierania prichádzajúcich zmien, ale z presvedčenia o jedinečných výhodách, ktoré má mladá generácia v novej technologickej ére. Podľa neho je rozsiahla transformácia trhu práce historickým cyklom, ktorý sa neustále opakuje. "Toto sa dialo vždy a mladí ľudia sa tomu dokážu prispôsobiť najlepšie," tvrdí Altman.
Jeho hlavným argumentom je, že umelá inteligencia poskytne mladým tvorcom a inovátorom nástroje, ktoré im umožnia realizovať nápady s bezprecedentnou rýchlosťou a v nevídanom rozsahu. Predstavuje si budúcnosť, kde jednotlivec bude môcť založiť miliardovú spoločnosť bez potreby veľkých tímov. Jeho obavy sa preto nesústreďujú na dvadsaťdvaročného absolventa, ale skôr na šesťdesiatdvaročného pracovníka, ktorý sa nebude chcieť alebo vedieť prispôsobiť a rekvalifikovať.
Proti tomuto optimistickému pohľadu však stojí oveľa temnejšia vízia, ktorú prezentujú osobnosti ako Mo Gawdat, bývalý vysoký manažér spoločnosti Google X. Gawdat varuje pred obdobím rozsiahlych spoločenských nepokojov a predpovedá, že "nasledujúcich 15 rokov bude peklom, kým sa dostaneme do neba".
Podľa neho nebude v bezpečí žiadne povolanie, od softvérových inžinierov až po generálnych riaditeľov, pretože všeobecná umelá inteligencia (AGI) bude nakoniec lepšia vo všetkom. Gawdatova dystopická predpoveď hovorí o zániku strednej triedy a vzniku spoločnosti, kde "ak nepatríte do horných 0,1 percenta, ste len roľník". Táto debata odhaľuje zásadný posun v chápaní ekonomiky.
Altmanova vízia je postavená na prechode od ekonomiky založenej na práci k ekonomike založenej na tvorbe. "Šťastné deti" v jeho ponímaní nie sú tie, ktoré si nájdu stabilné zamestnanie, ale tie, ktoré využijú AI ako nástroj na inovácie a podnikanie. Nejde teda len o nahradenie jedného typu práce iným, ale o fundamentálnu zmenu v tom, ako sa bude tvoriť ekonomická hodnota – preč od vykonávania úloh smerom k tvorbe nových systémov, produktov a myšlienok.
Šťastie generácie Z podľa Altmana spočíva v jej prirodzenej schopnosti orientovať sa vo svete, kde sú prostriedky na tvorbu demokratizované umelou inteligenciou. Tento spor však odhaľuje aj hlbšiu spoločenskú trhlinu a potenciálne narušenie nepísanej generačnej zmluvy. Altmanovo zameranie na problémy starších pracovníkov poukazuje na to, kto môže niesť najväčšie náklady tejto revolúcie.
Zatiaľ čo v minulosti sa predpokladalo, že technologický pokrok prinesie prospech všetkým, AI by mohla tento model obrátiť. Benefity by mohli neúmerne plynúť mladým a adaptabilným, zatiaľ čo náklady v podobe straty zamestnania a znehodnotenia zručností by znášali generácie ich rodičov a starých rodičov. Debata o AI teda nie je len o technológii, ale aj o spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a o tom, kto zaplatí cenu za pokrok.
Zdroj: mashable.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
