Umelá inteligencia sama navrhuje experimenty a objavuje nové lieky
Umelá inteligencia už dávno nie je len nástrojom na analýzu dát; vstupujeme do éry, v ktorej sa sama stáva vedcom. Nová generácia takzvanej agentickej AI dokáže autonómne navrhovať experimenty, formulovať hypotézy a uskutočňovať vedecké objavy, ktoré posúvajú hranice ľudského poznania. Víziou je vytvorenie systému, ktorý by do roku 2050 mohol robiť objavy na úrovni Nobelovej ceny, čo je cieľ známy ako „Nobel Turing Challenge“.
Kým staršie AI systémy boli využívané najmä na rozpoznávanie vzorcov v obrovských súboroch dát, napríklad pri analýze bunkových snímok na predpovedanie ich odumierania, nová generácia automatizuje celý vedecký proces. Príkladom je platforma FutureHouse, ktorá využíva tím špecializovaných AI agentov: agent Crow prehľadáva a sumarizuje vedeckú literatúru, agenti Owl a Falcon syntetizujú informácie na vytváranie nových hypotéz a agenti Phoenix a Finch plánujú chemické experimenty a automatizujú objavy v biológii.
Tento automatizovaný prístup už priniesol konkrétne výsledky, ako je identifikácia nového potenciálneho lieku na makulárnu degeneráciu alebo nová hypotéza na liečbu syndrómu polycystických vaječníkov. Rýchlosť, akou tieto systémy pracujú, je ohromujúca a zásadne mení tempo vedeckého pokroku. Systém GNoME od spoločnosti Google DeepMind objavil 2,2 milióna nových kryštalických štruktúr, čo zodpovedá 800 rokom ľudského výskumu, a následne autonómne laboratórium A-Lab dokázalo 41 z týchto nových materiálov syntetizovať len za 17 dní.
Tieto nástroje tak nielenže urýchľujú prácu, ale aj demokratizujú vedu, pretože dávajú každému vedcovi prístup k výkonnému „kolegovi“, ktorý prekonáva prekážky a umožňuje sústrediť sa na kreatívne a koncepčné myslenie. Tento vývoj však znamená viac než len zrýchlenie; mení samotnú podstatu vedeckého objavu.
Umelá inteligencia sa posúva od reaktívneho nástroja k proaktívnemu spolupracovníkovi, ktorý dokáže automatizovať zložité pracovné postupy a dokonca generovať „cudzie“ hypotézy, ktoré by ľudským vedcom pravdepodobne nenapadli. To vyvoláva zásadnú otázku: ak AI autonómne formuluje hypotézu, navrhne experiment a interpretuje dáta, kto je v skutočnosti „vedec“?
Posúvame sa od „umelej inteligencie“ k „radikálne rozšírenej inteligencii“, kde sa úloha človeka mení z vykonávateľa experimentov na stratéga, ktorý vedie tímy AI agentov. Vedecká metóda sa transformuje a limitujúcim faktorom už nie je rýchlosť ľudského myslenia, ale schopnosť klásť správne otázky a riadiť proces objavovania.
Vstupujeme do novej éry vedy, ktorá so sebou prináša nielen exponenciálny rast objavov, ale aj hlboké otázky o povahe kreativity, intuície a mieste ľudského intelektu vo svete, kde naším najvýkonnejším vedcom môže byť stroj.
Zdroj: popularmechanics.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
