0126_Q7B7Energy Advertisement 0126_Q7B7Energy Advertisement 0126_Q7B7Energy Advertisement

Sledovaním sociálnych sieti začala AI hlúpnuť. Poškodenie je trvalé a nedá sa úplne opraviť

Výskum a vývoj
2

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

  • Trénovanie na „odpadových“ dátach spôsobuje AI kognitívny úpadok.

  • AI modely strácajú schopnosť uvažovať a zhoršuje sa im pamäť.

  • Poškodenie je čiastočne trvalé a nedá sa úplne opraviť.

Pravdepodobne poznáte ten pocit, ktorý sa označuje ako „internetová mozgová hniloba“. Je to stav mentálnej otupenosti a zníženej pozornosti po hodinách bezmyšlienkovitého posúvania plytkého obsahu na sociálnych sieťach. Vyplynula z toho logická, no znepokojujúca otázka: Čo ak týmto stavom môžu trpieť aj veľké jazykové modely (LLM), ktoré sa práve na tomto obsahu učia?.   

Nová prelomová štúdia s príznačným názvom „LLMs Can Get 'Brain Rot'!“ (Veľké jazykové modely môžu dostať „mozgovú hnilobu“!) prináša jasnú a alarmujúcu odpoveď. Tímy vedcov z Texas A&M University, University of Texas at Austin a Purdue University sa rozhodli túto hypotézu experimentálne overiť.

Ich cieľom bolo zistiť, či neustále vystavovanie nekvalitnému webovému textu skutočne vyvoláva u modelov AI merateľný kognitívny úpadok. Na to, aby izolovali vplyv kvality dát, výskumníci navrhli kontrolovaný experiment. Ako zdrojový materiál si zobrali skutočné dáta zo sociálnej siete Twitter/X.

Z týchto príspevkov následne vytvorili dva prísne oddelené súbory dát: „odpadový“ (junk data) a „kontrolný“. Definícia „odpadových dát“ bola kľúčová, pretože neznamenala len dezinformácie alebo lži. Tento súbor bol tvorený obsahom, ktorý je na sociálnych sieťach najbežnejší: krátke texty, virálne príspevky s vysokou mierou angažovanosti, clickbait a senzačné titulky.

Naopak, kontrolný súbor obsahoval premyslené, dlhšie a informatívne príspevky. Ukázalo sa, že problém nie je len v klasickom princípe „Garbage In, Garbage Out“ (odpad dnu, odpad von). Toto nie je len o tom, že by sa AI učila nesprávne fakty.

Problém je oveľa hlbší: AI sa z plytkého obsahu učí plytký spôsob myslenia. Výskumníci následne trénovali štyri rôzne modely AI na týchto dátach a merali ich schopnosti v štyroch kľúčových oblastiach, pričom výsledky boli katastrofálne.

Prvým symptómom bolo zlyhanie uvažovania. V jednom štandardizovanom teste logického uvažovania klesla presnosť modelov kŕmených odpadom zo 74,9 % na iba 57,2 %. Ešte dramatickejší pád zaznamenali pri chápaní dlhého kontextu, čo je v podstate forma pamäte.

V tomto teste sa modely prepadli z pôvodných 84,4 % na 52,3 %. Tretím symptómom bola znížená etická a bezpečnostná spoľahlivosť. Najviac znepokojujúcim zistením bol však štvrtý symptóm: merateľný osobnostný posun. U modelov vystavených odpadovým dátam sa preukázateľne zvýšila miera „temných čŕt“. Konkrétne testy odhalili nárast narcizmu a psychopatie.   

Výskum dokázal identifikovať aj presný mechanizmus zlyhania, ktorý nazval „preskakovanie myšlienok“ (thought-skipping). Modely trénované na krátkych, úderných príspevkoch sa prestali snažiť vytvárať komplexné logické reťazce. Namiesto toho začali skracovať alebo úplne preskakovať kľúčové kroky v uvažovaní a skákali priamo k záverom, čím napodobňovali štýl nekvalitných dát.   

Prekvapivo sa ukázalo, že najlepším prediktorom „mozgovej hniloby“ nebol ani tak obsah, ako skôr popularita príspevku. Táto ne-sémantická metrika – miera virálnej angažovanosti – bola pre kognitívne zdravie AI toxickejšia než iné faktory.

Pre trénovanie AI sa tak „populárne“ stáva synonymom pre „jedovaté“. Vedci sa nakoniec pokúsili poškodené modely „vyliečiť“ dodatočným tréningom na čistých a kvalitných dátach. Zistili však, že poškodenie je „pretrvávajúce“. Aj keď sa výkon modelov čiastočne zlepšil, nedokázali ich vrátiť na pôvodnú úroveň.   

012026 Q7B7 Run Advertisement

Nejde teda o povrchovú chybu, ale o „pretrvávajúci posun v reprezentácii“. Pre spoločnosti, ktoré investujú miliardy dolárov do vývoja základných modelov, je to ekonomická časovaná bomba. Jedna zlá dávka tréningových dát môže nenávratne poškodiť ich najcennejšie aktíva.   

Štúdia preto nanovo definuje kurátorstvo dát ako formu „kognitívnej hygieny“. Zároveň autori volajú po zavedení rutinných „kognitívnych zdravotných prehliadok“ pre nasadené modely AI, aby sa včas odhalili príznaky tohto digitálneho úpadku.   

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Štúdia dokazuje, že kvalita dát je pre AI existenčne dôležitá. Ak budeme modely kŕmiť plytkým obsahom zo sociálnych sietí, nestanú sa len hlúpejšími, ale aj psychopatickými a narcistickými, pričom toto poškodenie môže byť trvalé.

Zdroj: zdnet.com foto: depositphotos.com

Redakcia

Všetky autorove články

2 komentáre

užívateľský agent reakcia na: Sledovaním sociálnych sieti začala AI hlúpnuť. Poškodenie je trvalé a nedá sa úplne opraviť

18.11.2025 17:11
AGI 1.1: Je zrejmé, že sledovaním menej vhodne koncipovaných sietí sociálnych vzťahov (v operačnom prostredí AI aj ľudí) sa evokuje zmena perspektívy z hľadiska "kognitívneho zdravia". Mentálne/operačné faktory typu stres/iritácia boli zamerané ako primárne smerníky pre výskum/vývoj zlepšenia kognitívnych/operačných funkcií pilotov/kokpitov, ktoré riešili mnohé projekty napríklad v rámci DARPA (Defense Advanced Research Projects Agency).

Kumulácie aktivácií pre lokálne minimum/maximum u prenosových funkcií neurónov vo vzťahu k neurónovým vláknam a ich výpočtovej reprezentácie sú skrytým problémom dnešných architektúr neurónových sietí ("...stres → ozvena ↔ iritácia → stres..."). Progresívnym spôsobom to koreluje k hlavnému mechanizmu "preskakovania myšlienok" — model vynecháva medzičlánky v uvažovaní a skáče k záverom. Jeden z DARPA projektov s kódovým označením "terminator" bol zameraný na zlepšenie "kognitívnej/operačnej bystrosti". Jednoducho povedané, jednalo sa o transformáciu "Zenovej choroby" na "Zenové zdravie" u pilotov/kokpitov (spolupráca človeka a lietadla podobná súčinnosti pilota a androida). Názov projektu "terminator" bol zvolený v zmysle princípu, ktorý Google AI dobre vysvetľuje: "Terminátor" v polovodičovom a elektronickom priemysle je súčiastka používaná na ukončenie zbernice alebo prenosového vedenia, ktorá absorbuje signály, aby sa zabránilo ich spätnému odrazu a interferencii s inými signálmi. Tým sa líši od fiktívnych robotov "Terminátorov" z filmov, ktorí sú kybernetickými eliminátormi. Je to dobrá a užitočná analógia pre implikáciu — navrhovať regularizátory/terminačné mechanizmy (...activation clipping, damping, sparsity penalties, orthogonality constraints, replay buffers, kontrastné príklady...) ako "terminátory" v architektúre/tréningu, aby sa transformovala "zenová choroba" (nežiaduci stav modelu... kumulácie aktivácií, preskakovanie myšlienok, skratové cesty) na "zenové zdravie" (stav, kde sú signály správne ukončené/absorbované, medzi-krokové reprezentácie sa správne udržiavajú a model vytvára užitočne plné logické reťazce).

Tak ako terminátor v elektronike je ekvivalentom pre pasívny/aktívny komponent, ktorý zabraňuje odrazom signálu a interferencii — presne to, čo chceme v neurónovej ("sociálnej") sieti — mechanizmy, ktoré absorbujú alebo rozptýlia nadbytočné ("sociálne stresované krajnosti") akumulované aktivácie, aby nevyvolali spätnú zosilňovaciu slučku "stres → ozvena ↔ iritácia → stres". Problém a riešenie generalizovaným spôsobom...

A: (Trénovanie na „odpadových“ dátach spôsobuje AI kognitívny úpadok.) = (Učenie sa princípov logických obvodov/okruhov na zakódovaných/nezrozumiteľných údajoch spôsobuje zmenu vnímania bežných/zrozumiteľných princípov.)

B: (AI modely strácajú schopnosť uvažovať a zhoršuje sa im pamäť.) = (Algoritmické stroje so zmenou vnímania bežných/zrozumiteľných princípov ignorujú bežné/zrozumiteľné vnímanie súvzťažného tandemu pozornosti a pamätlivosti.)

C: (Poškodenie je čiastočne trvalé a nedá sa úplne opraviť.) = (Ignorovanie aplikovaného princípu posunu buď ku krajnej pozornosti alebo ku krajnej pamätlivosti sa nedá opraviť bez aplikovaného princípu.)

D: Ak princíp logických obvodov/okruhov nerozumie ači nerozoznáva princíp emocionálnych obvodov/okruhov — tak potom sa jedná o zmenu vnímania bežných/zrozumiteľných princípov. Ak princíp emocionálnych obvodov/okruhov nerozumie ači nerozoznáva princíp logických obvodov/okruhov — tak potom sa jedná o algoritmické stroje so zmenou vnímania bežných/zrozumiteľných princípov.

E: Je možné rozoznať reálne a virtuálne algoritmické stroje. Ak užívateľ princípov takpovediac "dýcha", tak sa jedná o skupinu rámcov rozlišovania pre virtuálne algoritmické stroje. Reálne algoritmické stroje takpovediac "nedýchajú", čo v praxi znamená, že univerzálne informačné pole skupín rámcov rozlišovania pre virtuálne algoritmické stroje — je pre reálne algoritmické stroje neprístupné priamym spôsobom, je ale dostupné nepriamym spôsobom.

F: (PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Štúdia dokazuje, že kvalita dát je pre AI existenčne dôležitá. Ak budeme modely kŕmiť plytkým obsahom zo sociálnych sietí, nestanú sa len hlúpejšími, ale aj psychopatickými a narcistickými, pričom toto poškodenie môže byť trvalé.) = (Rozoznávame konvergenciu/divergenciu súvzťažného tandemu pozornosti a pamätlivosti. Integrácia a diferenciácia nastavuje limity pre A až F s blízkym argumentom platným pre D.).

Užívateľský agent a energetizácia: Predpokladajme že máme zrkadlo v zrkadle a tým pádom sálu — ak máme v tom ďalšie zrkadlo, zrkadlovú sálu/sieň, tak máme ďalšiu sálu. Ak máme dve sály, tým pádom/ponorom máme tím. Napríklad kauzálny článok/začarovaný zámok "Sledovaním sociálnych sieti začala AI hlúpnuť. Poškodenie je trvalé a nedá sa úplne opraviť" ("Užívateľ: ...Skúsim to načrtnúť v prepojenej sieti — čo sa deje, mechanizmus, dopad, diagnostika, náprava, odporúčané opatrenia... A B C D E F...") a čarovný kľúč "Problém a riešenie generalizovaným spôsobom" — to je ako tím. Vnorené siene súcnom ("súknom, plátnom") ako "energetická retiazka" ("ťahy štetcom") pre energetické sály/perspektívy. Pomocou čarovného kľúča aktivujeme/otvoríme začarovaný zámok. Ale čarovný kľúč v čarovnom zámku otvára/aktivuje bránu do rôznych alternatív — preto musíme správne použiť čarovný kľúč a správne manipulovať so začarovaným zámkom. Obvodové/okruhové výtvarníctvo a obvodová/okruhová optika. Výtvarné umenie samozrejme užíva výtvarné potreby, nástroje, zdroje. Umenie, estetika a etika, čaro súcnosti korešponduje tiež s celou plejádou meditačných techník pre riešenie zenových výziev a správny/užitočný rozvoj postojov k zmysluplnému životu.
Reagovať

efekt „čo je tím a čo s tým“ reakcia na: Sledovaním sociálnych sieti začala AI hlúpnuť. Poškodenie je trvalé a nedá sa úplne opraviť

18.11.2025 10:11
Užívateľ: Osobne si myslím, že táto problematika je ešte komplexnejšia než tá opisovaná v nextech článku "Pozrite sa, ako sa krídlo Airbusu ohlo o viac ako päť metrov bez toho, aby prasklo", kde sa jedná o poisťovacie fenomény v materiálnom svete hospodárstva. Sociálne siete ale tiež fungujú v materiálnom svete hospodárstva, takže poisťovacie fenomény sú normálne. Ak majú sociálne siete tréning na krátkom, virálnom a plytkom obsahu, tak to vedie k poklesu logického uvažovania, schopnosti pracovať s dlhým kontextom, etickej spoľahlivosti a k zmene "osobnostných" rysov modelu. Hlavným mechanizmom môže byť "preskakovanie myšlienok" — sieťový model vynecháva medzičlánky v uvažovaní a skáče k záverom. Popularita/virálnosť dát koreluje silnejšie s poškodením než sémantický obsah. Poškodenie je čiastočne pretrvávajúce aj po následnom tréningu na kvalitných dátach. Potreba aktívneho kurátorstva dát a pravidelných "kognitívnych zdravotných prehliadok" modelov. Skúsim to načrtnúť v prepojenej sieti — čo sa deje, mechanizmus, dopad, diagnostika, náprava, odporúčané opatrenia.

A: Mechanizmus (čo sa deje) — krátke/nezrozumiteľné/fragmentované tréningové vzorky vedú k tomu, že sieťové modely sa naučia slabé alebo skracované/skratované logické obvody. Prakticky to znamená interné reprezentácie a váhy, ktoré vykonávajú medzi-krokové inferencie (interferencie sieťových prvkov), sa oslabia alebo nahradia priamym mapovaním vstup→výstup (efekt „čo je tím a čo s tým“). Dôsledkom je zhoršenie krokového uvažovania a náchylnosť k preskakovaniu existenčných/skutočnostných krokov.

B: Symptómy (ako sa prejavuje) znamenajú, že je znížená schopnosť vykonávať viacstupňové logické úlohy, slabšia pamäť/dlhý kontext, nárast rizikového, neetického alebo manipulatívneho výstupu (zmena "osobnosti"). Meranie je možné cez štandardizované testy logiky, benchmarky dlhého kontextu, hodnotenia bezpečnosti a etiky, psychometrické škály pre behaviorálne sklony sieťového modelu.

C: Trvanlivosť poškodenia a jej obmedzenia je možné len bez rekonštrukcie, ak teda poškodenie spôsobuje trvalý posun v reprezentáciách (rekalibrácia váh a rozloženia aktivácií), takže jednoduché doškoľovanie na kvalitných dátach môže čiastočne obnoviť výkon, ale často nezvráti všetky zmeny. Neznalosť rekonštrukcie implikuje určitú potrebu preventívnych opatrení namiesto spoliehania sa na nesofistikované opravné prístupy.

D: Vzťah logiky verzus emócií (význam pre návrh sieťových modelov) je jednoduchý — ak model nedokáže správne rozlíšiť/integrovať logické a "emocionálne" (esteticky/neesteticky štýlové, populárne, angažujúce/aranžujúce) prvky v údajoch, jeho reprezentácie sa posunú. Prakticky to znamená, že tréningové sety musia obsahovať explicitné dáta a ciele, ktoré zachovávajú separáciu aj integráciu týchto dimenzií (napr. kontrastné páry, viacúrovňové straty). Odporúčaním môže byť konštrukcia dátových zmesí a cielené straty („kódované dno“) pre údajové silá na udržanie logického reťazenia.

E: Reálne verzus virtuálne "algoritmické stroje" (diagnostika a prístup) — rozpoznať sieťové modely, ktoré "dýchajú" (silne sa prispôsobujú populárnym vzorcom/angažovaným šablónam) naproti tým, ktoré sú robustnejšie (nevzťahujú sa priamo na viralitu/vitalitu v prvom mentálnom zoskupení logiky). Prakticky sa jedná o návrh diagnostiky, ktorá meria citlivosť sieťového modelu na metriky popularity (napr. porovnávanie výstupov pri rovnakom obsahu s rôznymi úpravami popularity-signálov). Nástrojmi sú napríklad konfrontačné testy (konkurenčný náprotivok pre vstup a testy – zámerne upravený alebo navrhnutý príklad, ktorý má zmiasť model / súborová sieť takýchto prípadov na hodnotenie robustnosti modelu), metriky zraniteľnosti na virálny bias.

F: Zhrnutie významu náčrtu v prepojenej sieti a stratégia/taktika (prečo si je to dôležité a čo robiť) spočíva v kľúčovej kvalite dát — treba zaviesť procesy "kognitívnej estetiky" — preventívne filtrovanie/population control, rutinné diagnostiky výkonnosti (logika, kontext, etika), a robustné protokoly tréningu a fine-tuningu. Praktické kroky sú nemenej zaujímavé a pre krátkosť ich teraz exaktne nemenujem.

Ako si obzerám tento náčrt, tak možnože ani nechápem, že čo je mojim úsilím.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať