Slnko je už najlacnejším zdrojom energie: znamená to koniec drahých účtov za elektrinu?
Nová štúdia z Univerzity v Surrey priniesla prelomovú správu, ktorá mení energetickú mapu sveta: solárna energia je teraz oficiálne najlacnejším zdrojom elektriny. Prekonala nielen uhlie a plyn, ale aj ostatné obnoviteľné zdroje, ako je veterná energia.
Čísla sú ohromujúce – v najslnečnejších krajinách sveta stoja výrobné náklady jednej jednotky elektrickej energie len 0,023 €. Štúdia však búra aj starý mýtus, že solárna energia funguje len v púštnych oblastiach. Ukázalo sa, že aj v notoricky zamračenom Spojenom kráľovstve je stále najlacnejšou voľbou pre výrobu energie vo veľkom meradle.
Klasická kritika solárnej energie vždy smerovala k jej najväčšej slabine – v noci slnko nesvieti. Tento problém však vyriešila technologická revolúcia v oblasti skladovania energie. Kľúčovým faktorom, ktorý zmenil všetko, bol výrazný pokles cien lítium-iónových batérií, ktoré od roku 2010 zlacneli o 89 %.
Tento cenový prepad spustil zásadný zlomový bod v energetike. Systémy kombinujúce solárne panely s batériovým úložiskom, známe ako „solar-plus-storage“, sú dnes rovnako nákladovo efektívne ako výstavba novej plynovej elektrárne. Tým sa solárna energia transformovala z prerušovaného a doplnkového zdroja na spoľahlivý a „dispečerizovateľný“ zdroj, ktorý dokáže dodávať elektrinu 24 hodín denne, 7 dní v týždni, podobne ako tradičné elektrárne.
Argument o potrebe fosílnych palív na zabezpečenie stabilnej základnej záťaže siete sa tak stáva do veľkej miery zastaraným. Tento teoretický potenciál sa už naplno prejavuje v praxi po celej Európskej únii. Podľa údajov Eurostatu dosiahli obnoviteľné zdroje v druhom štvrťroku 2025 až 54 % podiel na čistej výrobe elektriny v EÚ.
Jún 2025 sa zapísal do histórie ako prvý mesiac, kedy bola solárna energia hlavným zdrojom elektriny v EÚ, pričom tvorila 22 % energetického mixu. Celková produkcia solárnej energie v druhom štvrťroku 2025 dosiahla 122 317 gigawatthodín, čo je dosť na napájanie miliónov domácností.
Rýchlosť je ďalšou kľúčovou výhodou, keďže solárnu farmu je možné postaviť za rok, v porovnaní s minimálne piatimi rokmi pre veternú a desiatimi pre jadrovú elektráreň. Tento prechod však nie je bez prekážok. Najväčšou výzvou je pripojenie rýchlo rastúcej solárnej kapacity k existujúcim elektrickým sieťam.
Naše súčasné siete boli navrhnuté pre niekoľko veľkých, centralizovaných elektrární, nie pre milióny distribuovaných solárnych panelov. Modernizácia týchto sietí pomocou inteligentných technológií a lepšieho prepojenia medzi regiónmi je teraz kritickou úlohou.
Na obzore sú už aj ďalšie inovácie, ako napríklad solárne články novej generácie z perovskitu. Tieto články by mohli zvýšiť energetický výnos až o 50 % bez potreby väčšej plochy. Sú tiež tenšie, flexibilnejšie a ich výroba je menej energeticky náročná, čo znamená, že by sa mohli aplikovať na budovy a vozidlá, čím by sa výroba energie ešte viac decentralizovala.
Ekonomické argumenty v prospech solárnej energie sú teda už nespochybniteľné. Je to najlacnejší, najrýchlejší a najčistejší spôsob, ako poháňať našu budúcnosť. Hoci si to vyžaduje značné investície do infraštruktúry sietí, cesta k nižším účtom za elektrinu, energetickej nezávislosti Európy a stabilnej klíme je teraz jasnejšia a ekonomicky životaschopnejšia ako kedykoľvek predtým.
Zdroj: euronews.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
