Soundbar na lepší zvuk vášho televízora

Nový televízor s väčšou obrazovkou a vyšším rozlíšením je typický a veľmi vďačný vianočný darček pre celú rodinu. V tomto článku chceme upriamiť vašu pozornosť na televízor aj v prípade, ak ste nedávno kúpili nový.

Presnejšie na zvuk televízora, ktorý je výsledkom kompromisov pri dizajnovom návrhu. Prioritou pri moderných televízoroch je čo najmenšia hrúbka a čo najtenší, prípadne žiadny rámik okolo obrazovky. Tieto požiadavky sú v príkrom rozpore s fyzikálnymi požiadavkami na kvalitu reprodukcie zvuku, ktoré spočívajú v čo najväčšom objeme ozvučnice na basový reproduktor a možnosti priameho vyžarovania vysokých tónov smerom k poslucháčovi. Aj keď moderné televízory nehrajú zle, vyžarujú zvuk smerom dozadu, takže k poslucháčovi sa odráža od steny za televízorom, prípadne do bokov. Ploché membrány reproduktorov pre nižšie stredné tóny robia, čo v danom objeme môžu, ale o basoch sa pri reprodukcii zvuku priamo z televízora hovoriť nedá.

Na dosiahnutie čo najvyššej kvality zvuku treba doplniť televízor o soundbar, najlepšie aj so subwooferom, prípadne o zostavu domáceho kina. Keď už spomíname pojem domáce kino, zamyslite sa nad tým, čo si pod týmto názvom kupujete. Nie zariadenie na zobrazovanie, ale receiver a sústavu niekoľkých reproduktorov na kvalitnú priestorovú reprodukciu zvuku. Domáce kino je však náročné na rozmiestnenie reproduktorov v miestnosti, preto veľa záujemcov o plnohodnotný zážitok z multimédií uprednostňuje priestorovo oveľa kompaktnejšie soundbary, ktoré sa dajú lepšie včleniť do bytovej architektúry.

Možnosti reproduktorov v TV

Plochý televízor sa dá umiestniť kamkoľvek, prípadne zavesiť na stenu. Ťažkosti spôsobuje dosiahnutie čo najlepšej kvality reprodukovaného zvuku. Problémom nie je ani tak objem, napriek malej hrúbke je vďaka rozmerom obrazoviek dostatočný. Väčší problém je tuhosť stien priestoru ozvučnice či zatlmenie. Takisto nie je jednoduché skonštruovať reproduktor s hrúbkou 2 cm vrátane magnetu, ktorý by dokázal reprodukovať čo najnižšie frekvencie. V rozumnej tolerancii ± 6 dB je limitná dolná frekvencia bežných televízorov na reprodukciu basov 70 – 80 Hz. Zvukový subsystém sa snaží čo najviac zvýrazniť nízke frekvencie, samozrejme, len tie, ktoré dokáže reprodukovať. Nepriaznivé z hľadiska reprodukcie najnižších frekvencií je aj typické umiestnenie televízora na stene alebo nábytku vo výške 60 cm a viac. Najvhodnejšie umiestnenie na vyžarovanie basového reproduktora je totiž čo najnižšie, najlepšie na podlahe.

Udávaný výkon zabudovaných nízkofrekvenčných zosilňovačov a vstavaných reproduktorov v televízoroch je spravidla v rozmedzí 2 × 6 až 2 × 15 W. Vzhľadom na rozmerové limity majú tieto reproduktory nižšiu účinnosť, čiže z jedného wattu elektrického výkonu vytvoria podstatne nižší akustický tlak než reproduktory s väčším priemerom v reproduktorových sústavách. Ak to zosumarizujeme, zvuk zo vstavaných reproduktorov je postačujúci na rodinné sledovanie televízie, milovníka kvalitného zvuku však neuspokojí. Ani stereofónny efekt nie je taký, ako by mohol byť, keby reproduktory televízora smerovali dopredu k divákovi. Pri niektorých televízoroch možno zapnúť funkciu, ktorá sa snaží navodiť tretí rozmer zvukového priestoru, ale výsledok je často rozpačitý.

Soundbar + subwoofer

Ani soundbar nie je z hľadiska objemu veľké terno – pri rozmere bočnej steny 5 × 10 cm a dĺžke 1 meter je to necelých 5 litrov, ale aj lacnejšie soundbabry majú dva výškové a dva strednotónové reproduktory natočené smerom k divákovi, pričom výškové reproduktory sú na dosiahnutie čo najširšej bázy stereofónneho počúvania umiestnené čo najbližšie k okrajom. Najkvalitnejšie soundbary majú frekvenčný rozsah 50 Hz – 25 kHz (± 6 dB) a výkon 20 – 50 W. Situáciu smerom k nižším, basovým frekvenciám výrazne zlepší subwoofer, teda samostatná reproduktorová sústava na reprodukciu najnižších frekvencií. Typický frekvenčný rozsah je 30 Hz – 150 Hz (± 6 dB). Práve subwooferu vďačíte za  ohromujúci dunivý zvuk pri sledovaní akčných filmov alebo verné basy pri koncertoch. Práve to zdanlivo nepatrné rozšírenie frekvenčnej charakteristiky o 30 – 50 Hz smerom k najnižším frekvenciám je kľúčové pre všetko dunenie, burácanie, výbuchy a ďalšie efekty. Rovnako dôležitý, ak nie ešte dôležitejší, je aj výkonový prínos, a to nielen pri aktívnom sub­wooferi s vlastným výkonovým zosilňovačom, ale aj v sústave s pasívnym subwooferom, ktorý sa pripája k samostatnému výkonovému zosilňovaču soundbaru. Navyše veľký reproduktor má oveľa vyššiu účinnosť, takže na nižších frekvenciách vyvinie oveľa vyšší akustický tlak než menšie reproduktory soundbaru. Údaj výrobcu o výkone treba brať s rezervou. V technických parametroch, hlavne v prípade produktov strednej a nižšej triedy, sa spravidla uvádza takzvaný hudobný výkon, ktorý je soundbar schopný vyžiariť v špičkách. Výkon, ktorý môže byť vyžiarený trvalo, najlepšie zistíte, ak si pozriete parametre napájacieho zdroja, či už interného, alebo externého.

Pripojenie

Najjednoduchšie je pripojenie cez HDMI so spätným zvukovým kanálom. Označuje sa ako HDMI ARC (Audio Return Channel). Umožňuje televízoru poslať po kábli HDMI digitálny zvuk do pripojeného soundbaru bez potreby prepojovania ďalšími káblami. Technológia ARC je voliteľná súčasť rozhrania HDMI od verzie 1.4. Väčšina televízorov má aspoň jeden konektor HDMI s podporou ARC. Je touto skratkou aj označený, takže ho ľahko nájdete. Ak váš televízor nepodporuje spätný zvukový kanál (ARC) cez HDMI, pripojíte soundbar cez metalické alebo optické digitálne rozhranie. V ojedinelých prípadoch využijete analógové pripojenie audiokáblom.

V zostave prístrojov typu Blu-ray prehrávač, herná konzola, satelitný prijímač je typická cesta zvuku z pripojeného prístroja do TV a následne do soundbaru. Výrobcovia najkvalitnejších soundbarov odporúčajú pripojiť Blu-ray prehrávač priamo na ďalší vstup HDMI soundbaru, aby signál, aj keď digitálny, neprechádzal cez dva prístroje. Dôležité je to len pri zvuku s vysokou vzorkovacou frekvenciou. Niektoré soundbary síce disponujú technológiou typy DSEE (Digital Sound Enhanced Engine), schopnou zlepšiť a obnoviť kvalitu súborov, ktoré boli komprimované a nadobudli menšiu čistotu detailov zvuku, ale najlepšie je mať zvuk bez straty informácie v digitálnej signálovej ceste.

Priestorový zvuk

Pri pohľade na rozostavené reproduktory klasického domáceho kina v zostave 5.1 či 7.1 je aj laikovi jasný princíp vnímania priestorového zvuku. Vysvetlenie, aj to veľmi jednoduché, si možno bude žiadať umiestnenie subwoofera. Položte ho na ľubovoľné miesto na podlahu, najlepšie niekam k stene do rohu, kde neprekáža a kde pred ním nie je žiadna prekážka. Je totiž úplne jedno, kde subwoofer v miestnosti bude, pretože nízke tóny nenesú smerovú informáciu, takže basový zvuk je spoločný pre všetky kanály a šíri sa všetkými smermi. To isté platí aj pre subwoofer k soundbaru.

Označenie 5.1 či 7.1 nájdete aj v technických parametroch soundbarov vyššej a strednej triedy. Ako môže fungovať priestorový zvuk, ak sú všetky reproduktory soundbaru v jednej rovine, prípadne jeden alebo dva reproduktory na jeho hornej strane sú namierené smerom k stropu? Aj laikovi je zrejmé, že ide o simulovaný prie­storový zvuk. Zvukový signál je signálovými procesormi spracovaný tak, aby sa dosiahol virtuálny priestorový efekt. Vzniká tak, že k uchu poslucháča sa v správnom slede dostanú priame zvukové vlny a vlny, ktoré vzniknú odrazom od stien a stropu. Virtuálny priestorový zvuk síce nemôže priamo konkurovať reálnemu zvuku z klasicky rozmiestnených reproduktorov, ale väčšina soundbarov počnúc vyššou strednou triedou (nad 350 eur) zvládne priestorové efekty na spokojnosť väčšiny bežných používateľov. Niektoré soundbary umožňujú pripojenie zadných reproduktorov a vtedy je priestorový efekt verný a prirodzený.

Výhody soundbaru

Hlavná výhoda je rozšírenie frekvenčnej charakteristiky, ktorá v prípade, ak bude soundbar doplnený subwooferom, môže bez problémov pokryť celé pásmo 20 Hz – 20 kHz, počuteľné ľudským sluchom. Rovnako dôležitá výhoda soundbaru je jeho optimálne umiestnenie. V prípade domáceho kina totiž na rovnakom mieste ako soundbar, teda priamo pod televízorom, býva umiestnený predný centrálny reproduktor. Napriek tomu, že väčšinou je nenápadný, je to najdôležitejší a najvyťaženejší reproduktor celej sústavy domáceho kina. Využíva sa na reprodukciu prakticky všetkých dialógov a počnúc nižšími strednými tónmi aj všetkých zvukov, ktoré prichádzajú spredu, presnejšie povedané, zvukov, ktorých pôvodca je na obrazovke, predovšetkým v strednej časti.  Tretia, pre mnohých kľúčová výhoda soundbaru je kompaktnosť. Zostavy typu 5.1 či 7.1 sú pomerne veľké a vyžadujú špecifické rozmiestnenie v posluchovej miestnosti. Problémom môžu byť aj káble ku každému reproduktoru. Aj keď disponujete dostatkom priestoru a dizajn mnohých klasických zostáv je moderný a atraktívny, nemusí sa vám hodiť, prípadne vám bude prekážať, že reproduktory sú v obývačke príliš viditeľné. Naproti tomu pri soundbare riešite len umiestnenie jedinej skrinky, ktorá navyše veľmi dobre ladí s televízorom. Subwoofer môžete umiestniť na podlahe miestnosti prakticky kdekoľvek (pozri stať o priestorovom zvuku), napríklad pri stene v blízkosti elektrickej zásuvky. Moderný tandem soundbar + subwoofer komunikuje bezdrôtovo, takže nemusíte riešiť káble.

Na čo prihliadať pri nákupe

Predpokladajme, že rozhodovanie o subwooferi máte za sebou. Pri kúpe treba dbať nielen na možnosť dizajnového zladenia zostavy TV + soundbar [+ subwoofer], ale aj na veľkosť miestnosti a nároky poslucháčov. Kvalita zvuku a možnosti reprodukcie priestorového zvuku, samozrejme, závisia od cenovej kategórie.