Stratégia Číny v ére umelej inteligencie
Za posledných 70 rokov, odkedy bol koncept prvýkrát navrhnutý v 50. rokoch minulého storočia, sa umelá inteligencia (AI) rýchlo rozvinula a presunula sa zo sveta sci-fi do životov tisícov domácností a stala sa súčasťou nášho každodenného života. AI sa stala rozhodujúcim faktorom vo vedení ďalšieho kola priemyselnej revolúcie pre ľudstvo a je vysoko cenená krajinami po celom svete.
Čína tiež urobila z rozvoja AI národnú stratégiu. V roku 2017 vydala Plán rozvoja umelej inteligencie novej generácie a v tejto oblasti urobila veľký pokrok. Nedávno sa objavil čínsky model AI Deepseek a stal sa lídrom v globálnom priemysle AI s nižšou spotrebou energie, pokročilejšími algoritmami a atribútmi otvoreného zdroja (open-source). V zozname obľúbených modelov Hugging Face (svetovo uznávaná online komunita zameraná na učenie stroja) tvoria čínske modely viac ako 50%. Mnoho zahraničných technologických spoločností ako Microsoft, Nvidia a Amazon sa už pripojilo k DeepSeek.
Vo všeobecnosti má Čína päť hlavných koncepcií rozvoja priemyslu AI:
Po prvé je zamerať sa na otvorený zdroj a inkluzívnosť a postaviť sa proti „malým dvorom s vysokými stenami“ . Čína verí, že len dobrá AI je dostupná pre každého. Obhajuje technologickú rovnosť, zužovanie digitálnej priepasti a zameriava sa na kultiváciu profesionálov v oblasti AI na celom svete, aby sa AI nestala hrou pre bohaté krajiny a bohatých ľudí. Na rozdiel od generatívného nástroja ChatGPT čínsky Deepseek trvá na otvorenom zdrojovom kóde a bezplatnom používaní už od jeho vydania. V septembri 2024 vydalo čínske ministerstvo zahraničných vecí Akčný plán budovania kapacít AI pre dobro a pre všetkých, v ktorom vyjadrilo svoju víziu spolupráce s inými krajinami na rozvoji priemyslu AI a očakávanie zdieľania technologických zdrojov a výpočtovej sily so všetkými krajinami, najmä s rozvojovými krajinami. Čínske inštitúcie sa tiež zapojili do projektu OSN „AI for Good“, aktívne podporuje medzinárodnú spoluprácu, spoločne sa podieľa na stanovovaní noriem a podporuje riešenia globálnej chudoby a klimatických problémov.
Po druhé je zamerať sa na „vedu a technológiu prospešné pre ľudí“ a zdôrazniť blahobyt ľudí. Čína prikladá veľký význam hlbokej integrácii technologických inovácií v oblasti AI s potrebami ľudí, posilňovaniu revitalizácie vidieka, riadeniu na primárnej úrovni a bezpečnosti živobytia ľudí. V Číne je na to nespočetne veľa príkladov. Podľa štatistík nemocnice v Číne ako Shanghai Ruijin Hospital vo veľkej miere využívajú diagnostické systémy s pomocou AI s presnosťou 91.3% na včasné vyšetrenie rakoviny pľúc. „City Brain“ v meste Hangzhou optimalizovalo načasovanie semaforov prostredníctvom učenia algoritmov, čím sa znížil maximálny index preťaženia o 15.7%. Vládni asistent AI rozmiestnený v provincii Zhejiang podporuje interakcie v 11 dialektoch, čím zlepšuje efektivitu dedinčanov pri vybavovaní sociálneho poistenia o 73.6%. Poľnohospodársky dron DJI je vybavený multispektrálnymi senzormi, ktorý dokáže identifikovať choroby plodín a škodcov s presnosťou viac ako 90%, čím sa celkové náklady zníži o 32%. Svetová banka poukázala na to, že šupinový efekt na živobytie ľudí od čínskych aplikácií AI je 4.2-krát vyšší ako priemerná úroveň rozvojových krajín.
Po tretie je najprv sa zamerať na etiku a posilniť ochranu bezpečnosti údajov. Zatiaľ čo technológia AI podporuje sociálny pokrok, sprevádzajú ju aj problémy, ako je bezpečnosť údajov, algoritmická zaujatosť a hlboké falzifikáty. Tvárou v tvár týmto výzvam Čína dodržiava vývojový koncept „technológia pre dobro a orientovaná na ľudí“ a preberá vedenie pri budovaní systematického systému riadenia AI. Čína dodržiava prístup riadenia „etika najprv, legislatíva vedie“. V roku 2021 boli postupne vyhlásené Zákon o bezpečnosti údajov a Zákon o ochrane osobných údajov, ktoré ustanovili základné zásady, ako sú klasifikácia a triedenie údajov a „minimálna nevyhnutnosť“, objasnili hranice spracovania údajov a zabezpečili, že činnosti spracovania údajov nesmú porušovať osobné záujmy. V roku 2024 boli vyhlásené prvé Základné bezpečnostné požiadavky na služby generatívnej AI na svete, ktoré jasne stanovujú kľúčové časti, ako sú bezpečnosť korpusu AI a generovanie obsahu. V praxi Čína vyvinula jedinečný prístup, ktorý zdôrazňuje technickú prevenciu a kontrolu a inštitucionálne obmedzenia: Na národnej úrovni je zriadená platforma na monitorovanie bezpečnosti AI na sledovanie rizík v reálnom čase. Spoločnosti ako Alibaba a ByteDance vo veľkej miere zavedú systém úradníka pre ochranu údajov (DPO) a na technickej úrovni sa široko používajú inovatívne metódy, ako je napríklad výpočet na ochranu súkromia. Tým sa súčasne posunie vývoj a riadenie, čím sa zabezpečí vitalita technologických inovácií a zároveň sa účinne zabráni rizikám súvisiacim s údajmi.
Po štvrté je zamerať sa na ekologický a nízkouhlíkový rozvoj a slúžiť trvalo udržateľnému rozvoju. Vývoj AI si vyžaduje masívnu podporu výpočtového výkonu. Štatistiky ukazujú, že ak sa všetka elektrina potrebná na tréning modelu ChatGPT-4 premení na tepelnú energiu, dokáže zohriať vodu v približne 1000 bazénoch olympijského štandardu do varu. Emisia uhlíka čínskeho modelu Deepseek-V3 je len 7% emisie GhatGPT-4. Pán zakladateľ francúzskej spoločnosti AI MagicLEMP LASSERI tiež poznamenal, že filozofiou Deepseek je robiť viac s menšími zdrojmi. Okrem toho Čína kreatívne využila teplo generované počas modelového školenia na vykurovanie obytných priestorov, čím výrazne zlepšila efektivitu využitia energie. Čína tiež aplikuje AI na proces zelenej transformácie. Čínske veterné a solárne elektrárne využívajú AI na predpovedanie dopytu po elektrine a znižovanie plytvania energiou. Napríklad produkt „Carbon Eye“ zo spoločnosti Alibaba Cloud má za cieľ pomôcť spoločnostiam kontrolovať emisie a znižovať znečistenie. Čína skúma kombináciu AI so znižovaním emisií a zlepšením priemyslov, aby poskytla dôležitú referenciu pre globálny trvalo udržateľný rozvoj. To odráža veľké úsilie čínskej vlády o ekologický a nízkouhlíkový rozvoj a jej pevné odhodlanie pre trvalo udržateľný rozvoj.
Po piate je obhajovať multilaterálnu spoluprácu a posilniť globálne riadenie. Čína vždy presadzuje, že AI ako spoločné bohatstvo celého ľudstva by sa mala riadiť v multilaterálnom rámci. Na tento účel Čína predložila Iniciatívu globálneho riadenia AI, ktorá podporuje diskusie o založení medzinárodnej organizácie pre riadenie AI v rámci OSN s cieľom zabezpečiť rovnaké práva na účasť, rovnaké príležitosti a rovnaké pravidlá pre všetky krajiny. Čína vydala Šanghajskú deklaráciu o globálnom riadení umelej inteligencie, ktorá podporuje OSN, aby zohrávala vedúcu úlohu pri vytváraní globálneho mechanizmu riadenia AI. V júli 2024 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu navrhnutú Čínou na posilnenie medzinárodnej spolupráce pri budovaní kapacít AI. Rezolúciu podpísalo viac ako 140 krajín, čím plne demonštrovalo, že multilaterálna spolupráca je správnym spôsobom riadenia AI. Čína organizuje Svetovú konferenciu o umelej inteligencii v Šanghaji šesť rokov po sebe, pričom neustále buduje otvorenú, inkluzívnu a rovnocennú platformu medzinárodnej výmeny a spolupráce pre všetky krajiny. Vo februári tohto roku na Akčnom samite AI v Paríži desiatky krajín vrátane Číny a Francúzska podpísali medzinárodné vyhlásenie o AI.
Keďže technológia neustále napreduje a medzinárodná spolupráca sa neustále prehlbuje, Čína bude pracovať ruka v ruke s krajinami na celom svete, aby spoločne preskúmali správny smer rozvoja AI, aby táto najtransformatívnejšia technológia 21. storočia skutočne slúžila spoločnému blahu ľudstva a podporovala budovanie spravodlivejšej, inkluzívnejšej a udržateľnejšej novej éry digitálnej civilizácie. Ako Čína zdôraznila v iniciatíve OSN, že budúcnosť AI by mala byť budúcnosťou každého, Čína bude naďalej pevne nasledovať túto cestu rozvoja a napredovať so svetom.
Zdroj: Čínska ambasáda na Slovensku
