Sú sny inou verziou bdelej reality?

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Biocentrizmus pripisuje vedomému pozorovateľovi kľúčovú úlohu pri skladaní priestoru, času a prežívanej reality.

• Snívajúca myseľ vytvára miesta, telá aj vnemy bez vstupov z okolitého sveta.

• Rovnaký základný proces má podľa tejto interpretácie fungovať aj počas bdenia.

Sny môžu pôsobiť ako skutočné udalosti, hoci počas nich telo leží v posteli a mozog nedostáva rovnaký prúd zmyslových údajov ako počas bdenia. Človek môže v sne kráčať po kamienkoch, počuť hlasy, cítiť strach a sledovať súvislý dej, ktorý nemá priamy náprotivok v okolí. Biocentrická interpretácia z toho vyvodzuje, že vedomie nečíta hotový vonkajší svet, ale z dostupných informácií skladá priestorovo a časovo usporiadanú skúsenosť.

Rozdiel medzi snom a bdením má preto spočívať najmä v zdroji a obmedzeniach vstupných údajov, nie v samotnej schopnosti mysle vytvoriť realitu. Živé sny sa často spájajú s fázou REM, zatiaľ čo z iných častí spánku si ľudia často nepamätajú ucelený príbeh. V snovom prostredí sa môžu objaviť známe emócie a skúsenosti, ale aj postavy, rozhovory a situácie, ktoré nie sú prítomné v spálni.

Mozog pritom vytvára nielen obrazy, ale aj pocit vlastného tela, vzdialenosti, pohybu a plynutia času. Keďže ho nekorigujú priebežné zmyslové signály a fyzikálne obmedzenia bdelého sveta, dej sa môže meniť spôsobmi, ktoré by bdelý človek považoval za nemožné. Biocentrizmus používa tento jav ako analógiu bdelej skúsenosti.

Pri bdení prichádza viac údajov zo zraku, sluchu, hmatu a ďalších zmyslov, no vedomie ich stále musí spojiť do jedného trojrozmerného sveta s časovou následnosťou. Priestor a čas v tomto rámci nie sú iba nádoby, v ktorých myseľ funguje, ale nástroje usporiadania informácií. Stabilita každodennej reality má v tejto interpretácii vyplývať zo stáleho prísunu zmyslových údajov a zo zhody medzi viacerými pozorovateľmi.

Súčasťou argumentu sú aj fyzikálne modely, v ktorých sieť pozorovateľov ovplyvňuje opis štruktúry priestoru a času. Dmitrij Podolskij a Andrej Barvinskij skúmali siete pozorovateľov, ktorých prítomnosť alebo neprítomnosť menila rozmernosť opísaného časopriestoru.

Kvantové experimenty ukazujú, že namerané vlastnosti častíc závisia od usporiadania merania; biocentrizmus túto závislosť číta ako dôkaz dôležitosti pozorovateľa. Biocentrická téza preto neporovnáva praktické následky sna a bdelých udalostí, ale ich predpokladaný základ. V oboch prípadoch skladá vedomie z dodaných informácií model prežívanej reality.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Porovnanie sna a bdenia otvára otázku, ako myseľ skladá prežívanú realitu, no ponúkaná odpoveď zostáva biocentrickou interpretáciou.

Zdroj: discoverwildscience.com foto: ChatGPT