Technológia na oslabenie hurikánov prináša nádej pre pobrežné oblasti

Pobrežné oblasti po celom svete čelia ničivým dopadom tropických búrok a hurikánov. Vedci z Austrálskej národnej univerzity (ANU) vyvinuli metódu, ktorá by mohla potenciálne oslabiť tieto búrky ešte predtým, ako dosiahnu pevninu, a to pomocou špeciálne tvarovaných aerosólových častíc. Cieľom tohto inovatívneho prístupu je narušiť schopnosť búrky rásť zmenou jej základnej fyziky.

Technológia spočíva v zavádzaní drobných aerosólových častíc do búrky v jej počiatočnom štádiu, označovanom ako TC embryo, predtým, ako sa vyvinie do plnohodnotnej tropickej búrky. Výskumníci použili komplexné geofyzikálne modely na podrobné štúdium toho, ako aerosóly rôznych veľkostí ovplyvňujú tvorbu tropických cyklónov.

Zistili, že rôzne typy aerosólov majú odlišné účinky:  

• Jemné (0,05-1 mikrometer v priemere) a ultrajemné (<0,05 mikrometra) aerosóly: Tieto častice spočiatku búrku posilňujú tým, že zvyšujú uvoľňovanie tepla z kondenzácie vodnej pary, zamŕzania a rastu ľadu v oblakoch. Toto počiatočné posilnenie však paradoxne vedie k vytvoreniu silnejšieho „studeného bazéna“ – oblasti ochladeného vzduchu pri povrchu. Tento studený bazén následne znižuje prítok energie do búrky, čo ju v konečnom dôsledku oslabuje.  

• Hrubé (1-4 mikrometre) aerosóly: Tieto väčšie aerosóly spočiatku spomaľujú búrku zvýšením zrážok. Vytvárajú však slabší studený bazén, ktorý nie je dostatočný na to, aby búrku rozložil nad rámec jej schopnosti zotavenia, čo znamená, že búrka by mohla po určitom čase opäť nabrať silu.  

Nasadenie takejto technológie by bolo logisticky náročné. Pre cyklónový systém s polomerom 200 kilometrov a výškou 300 metrov by bolo potrebných približne 4 tony ultrajemných častíc za hodinu. Rozptyľovanie tohto množstva by si vyžiadalo niekoľko lietadiel, ktoré by ich rozptyľovali počas niekoľkých hodín. Výskumníci identifikovali aj kľúčové výzvy: zabezpečiť maximálnu presnosť počítačových modelov pred testovaním v reálnom svete, preukázať, že oslabenie cyklónu bolo priamym dôsledkom intervencie a nie prirodzených príčin (atribúcia), a nájsť vhodné miesto testovania.

Profesorka Roslyn Prinsley navrhla vody Indického oceánu pri pobreží Západnej Austrálie ako vhodný východiskový bod pre testovanie, pričom by sa zamerali na cyklóny, ktoré sa neočakávajú, že dopadnú na pevninu. Ak by sa táto technológia ukázala ako spoľahlivá, mohla by zachrániť nespočetné množstvo životov a miliardy dolárov v škodách, ktoré hurikány každoročne spôsobujú.

Avšak logistické výzvy spojené s nasadením ton aerosólov lietadlami a potreba cieliť na búrky, ktoré by aj tak nedopadli na pevninu (aby sa minimalizovalo riziko), naznačujú, že praktická implementácia je ešte ďaleko. To si vyžaduje masívne investície do výskumu, vývoja a infraštruktúry na globálnej úrovni.  

Zdroj: newatlas.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}