Vedci našli spôsob ako počas spánku zlepšiť schopnosť mozgu riešiť zložité problémy

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Zvukové nápovedy v spánku zdvojnásobili úspešnosť riešenia náročných rébusov.

• Tri štvrtiny účastníkov štúdie po stimulácii hlásili sny spojené so zadaním.

• Stimulácia fungovala účinne aj vtedy, keď účastník nedosiahol plnú snovú luciditu.

Tvrdenie, že na náročný problém sa treba najskôr vyspať, získalo potvrdenie z prostredia kognitívnej neurovedy. Štúdia zverejnená vo februári 2026 v periodiku Neuroscience of Consciousness dokázala, že sny je možné cielene inštruovať. Vedci prepojili fenomén snívania a pamäťových procesov, aby pomohli testovaným subjektom vyriešiť pripravené hlavolamy.

Kľúčovú úlohu pri experimente zohrávala fáza rýchlych pohybov očí, známa pod skratkou REM. Výskumný tím z univerzity v Spojených štátoch vedený Karen Konkolyovou a profesorom Kenom Pallerom zostavil novú laboratórnu metodiku. Do štúdie rekrutovali dvadsať dospelých dobrovoľníkov, ktorí mali z minulosti skúsenosti s takzvaným bdelým alebo lucidným snívaním.

Dve hodiny pred spánkom museli účastníci pracovať na sérii náročných rébusov v laboratórnych podmienkach. Na vyriešenie každého problému mali stanovený časový limit v trvaní tri minúty. Úlohy boli sprevádzané zvukovou stopou, ktorá v mozgu vytvárala neurologickú asociáciu so zadaným problémom.

Účastníci pokračovali v snažení, až kým im nezostali štyri nevyriešené hlavolamy, s ktorými išli do postele. Počas nočného spánku boli neustále monitorovaní pomocou elektrofyziologických polysomnografických snímačov umiestnených na hlave a tele. Tieto lekárske prístroje spoľahlivo detegovali vstup spiaceho človeka do hlbokej fázy REM.

Akonáhle dáta potvrdili spánok, výskumníci využili metódu cielenej reaktivácie pamäte, označovanú skratkou TMR. Prehrali im zvukové stopy patriace k dvom zo štyroch nevyriešených rébusov, aby nasmerovali pozornosť k špecifickým spomienkam. Na potvrdenie vedomia pri lucidnom snívaní používali niektorí dobrovoľníci dohodnuté signály, napríklad sériu nádychov a výdychov nosom.

Výsledky experimentu ukázali, že po prebudení malo sedemdesiatpäť percent ľudí sny asociované so zadanými hlavolamami. Štatistiky úspešnosti potvrdzujú funkčnosť tohto cieleného spánkového inžinierstva zameraného na pamäť. Pri rannom teste u hlavolamov sprevádzaných zvukovou nápovedou stúpla miera vyriešenia na štyridsaťdva percent.

Kontrolná skupina identických rébusov, ktoré počas spánku neboli stimulované, zaznamenala úspešnosť sedemnásť percent. U podskupiny dvanástich účastníkov, ktorým sa o úlohách snívalo častejšie, stúpla schopnosť ich riešenia z dvadsiatich na štyridsať percent.  

Jeden z dobrovoľníkov, stimulovaný hudbou patriacou k hlavolamu o stromoch, sníval o prechádzke lesom. Iný účastník prežíval sen o rybačke v džungli, keď mu hral soundtrack spojený so zadaním o džungli. Zvukové podnety menili naratív aj vtedy, keď subjekt nedosiahol plnú luciditu, pričom v sne žiadal postavy o radu.

Analýza dát navyše ukázala, že snívanie o stanovenej úlohe bolo spojené so znížením negatívnej valencie a zvýšenou kreativitou. Vedci upozorňujú, že zatiaľ nie je úplne jasné, či riešenia vznikli priamo v sne, alebo až po prebudení vplyvom lepšej pamäťovej organizácie. Ďalšie kroky výskumu sa zamerajú na aplikáciu tejto metódy pri emocionálnej regulácii a zrýchlenom všeobecnom učení.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Metóda programovania snov poskytuje neurovede nové postupy pre podporu zrýchleného učenia a emočnej regulácie.

Zdroj: newatlas.com foto: depositphotos.com