Záchranca alebo časovaná bomba? Ako bublina umelej inteligencie drží americkú ekonomiku nad vodou
Americká ekonomika by sa tento rok nachádzala na pokraji recesie, nebyť masívnych investícií do budovania nových dátových centier pre umelú inteligenciu. Tento prekvapivý záver priniesla analýza Deutsche Bank, podľa ktorej práve „stroje umelej inteligencie“ v súčasnosti zachraňujú najväčšiu svetovú ekonomiku pred pádom.
George Saravelos, globálny vedúci devízového výskumu v Deutsche Bank, však varuje, že tento rast nie je udržateľný, pokiaľ sa výdavky nebudú naďalej exponenciálne zvyšovať. Problém spočíva v tom, že súčasná ekonomická sila nepramení zo širokého oživenia, ale je úzko sústredená na výstavbu technologickej infraštruktúry.
Rast pochádza z budovania „tovární“ na umelú inteligenciu, čo je proces, ktorý zamestnáva ľudských pracovníkov a spotrebúva fyzické materiály, no samotné technológie a služby umelej inteligencie, ktoré tieto továrne produkujú, zatiaľ významne neprispievajú k hrubému domácemu produktu.
Súčasný boom v oblasti umelej inteligencie tak funguje ako masívny, technologicky zameraný stimulačný balík, podobný vládnym infraštruktúrnym projektom. Na rozdiel od verejného mosta alebo cesty je však úžitok tejto infraštruktúry úplne závislý od budúceho, špekulatívneho trhu so službami umelej inteligencie, ktorý sa nemusí zhmotniť v takom rozsahu, na aký investori vsádzajú.
Tento nebezpečný nesúlad medzi investíciami a reálnymi príjmami vytvára situáciu, ktorá nápadne pripomína klasickú špekulatívnu bublinu. Analytici zo spoločnosti Bain & Co. predpovedajú, že do roku 2030 bude očakávaný dopyt po službách umelej inteligencie vyžadovať ročné príjmy vo výške 2 biliónov dolárov, čo by zanechalo globálny schodok vo výške 800 miliárd dolárov.
Varovné hlasy prichádzajú aj priamo zvnútra odvetvia. Generálny riaditeľ spoločnosti Baidu, Robin Li, predpovedá, že 99 % spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou túto bublinu neprežije. Dokonca aj Sam Altman, generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI, pripustil, že investori sa správajú iracionálne a niektorí z nich nevyhnutne prídu o značné sumy peňazí.
Tento iracionálny ošiaľ má aj ďalší rozmer, pretože priamo financuje environmentálny problém. Špekulatívne peniaze, ktoré nafukujú ekonomickú bublinu, platia za masívnu výstavbu dátových centier, ktoré spôsobujú exponenciálny nárast spotreby energie a emisií uhlíka.
Ekonomická bublina tak doslova financuje environmentálnu krízu. Prípadný kolaps bubliny by nielenže vyvolal recesiu, ale zanechal by za sebou aj dedičstvo obrovskej, čiastočne zastaranej a energeticky náročnej infraštruktúry, čo by predstavovalo kolosálne plytvanie kapitálom aj uhlíkovým rozpočtom.
Americká ekonomika sa tak dočasne vznáša na vlne investícií do umelej inteligencie, o ktorých sa experti a dokonca aj ľudia zvnútra odvetvia domnievajú, že sú neudržateľné. Stojíme na prahu novej ekonomickej éry, alebo sme svedkami najväčšej špekulatívnej bubliny za poslednú generáciu, ktorá bude mať hlboké dôsledky pre všetkých?
Zdroj: techspot.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
