4 príklady riešení katastrof spôsobených klímou

Bezpečnosť
0

Klimatické zmeny spôsobujú celosvetový nárast extrémnych udalostí. Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof predpovedá, že do roku 2030 bude svet čeliť 560 katastrofám ročne. Musíme sa preto pripraviť na najhorší lesný požiar, najhoršiu povodeň, najhoršie sucho. Tento článok ponúka štyri príklady potenciálnych riešení s cieľom zastaviť lesné požiare, búrky a záplavy ešte v ich počiatkoch. 

Hasenie požiarov skôr, ako sa rozšíria
V celosvetovom rozsahu sa počet dní s počasím hroziacim vznikom požiarov do roku 2100 zvýši o 50 %. Ambicióznym cieľom iniciatívy Austrálskej národnej univerzity (ANU) je odhaliť požiar začínajúci sa v odľahlých oblastiach krovín do jednej minúty a uhasiť ho do piatich minút. Preto sa vyvíjajú vodné klzáky navádzané pomocou GPS na potlačenie malých požiarov.

Špičkové technologické riešenia Centra excelentnosti pre výskum požiarov ANU budú zahŕňať siete prieskumných dronov na rýchlu lokalizáciu novovzniknutých požiarov, automatické zisťovanie pomocou umelej inteligencie a kamier na vežiach a pozemné bezdrôtové senzory na zisťovanie požiarov. 

“Osievanie” silnych búrok  
Očakáva sa, že klimatické zmeny zvýšia frekvenciu a závažnosť búrok s krupobitím. Môžeme krupobitiu zabrániť? Stratégie na potlačenie krupobitia existujú. Patrí medzi ne osev oblakov (cloud seeding), zbrane proti krupobitiu, fotovoltika a nanomateriály. V súčasnosti je však najbežnejším zásahom osievanie oblakov aerosólom častíc jodidu strieborného.

Predpokladá sa, že tieto častice spôsobia vznik mnohých menších, neškodných krúp okolo ľadových jadier. No preskúmaním tejto myšlienky v roku 2016 sa zistilo, že tieto interakcie stále nie sú dobre pochopené. Keďže sme neprišli na to, ako aplikovať technológiu s konzistentnými výsledkami, je ťažké získať financie na takéto zásahy. Niektoré krajiny to však už robia. Čína rýchlo rozširuje svoju službu modifikácie počasia tak, aby zahŕňala potláčanie krupobitia v oblasti, ktorá je viac ako jedenapolkrát väčšia ako India. 

„Špongiové“ mestá  
Nemôžeme úplne zastaviť všetky povodne, ale môžeme znížiť ich intenzitu. Profesor Kongjian Yu z Pekinskej univerzity vyvinul koncepciu „špongiových miest“, ktoré využívajú prírodné mokrade na absorbovanie vody skôr, ako sa dostane do mestských ulíc, čím sa zmierňujú povodne.

V roku 2013 Čína spustila národnú iniciatívu sponge city, ktorej cieľom je transformovať mestské systémy založené na sivej vode (označenie pre splaškovú vodu z domácností a nepriemyselných budov, ktorá neobsahuje fekálie a moč) na odolnejšie prírodné vodné systémy, ktoré zadržiavajú a čistia dažďovú vodu a umožňujú jej opätovné využitie.

No aj tak minulý rok mesto Čeng-čou postihli vážne záplavy, ktoré si vyžiadali obete, a to aj napriek tomu, že má zavedené mokrade. Samotné pohlcovanie prívalových dažďov v meste nestačilo na odvrátenie katastrofy.
Aby sa vyriešili záplavy v mestách, povodia horných tokov sa musia vyrovnať s rôznymi extrémnymi povodňami. Prírodné riešenia prispievajú k odolnému systému. Môžu spomaliť prietoky a poskytnúť riekam priestor na bezpečné zaplavenie.

Budovy, ktoré plávajú
Môžeme postaviť domy na koloch alebo použiť materiály, ktoré povodne ľahko nepoškodia. Existuje však aj iné riešenie, ak očakávame väčšie povodne v dôsledku zmeny klímy: plávajúce domy. Nadácia Buoyant Foundation navrhuje a propaguje plávajúce domy pripevnené k pružným kotviacim stĺpom, ktoré spočívajú na betónových základoch. Ak voda stúpne, dom môže plávať nad ňou. Viete si predstaviť, ako by sa zmiernili dôsledky záplav v Pakistane, keby mala každá rodina svoj vlastný plávajúci dom?

Zdroj: theconversation.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať