AI dokáže počas konverzácie významne zmeniť politické názory voličov

Rád sa podelím o svoj komentár k článku, ktorý som nazval: Ako AI mení názory – pohľad cez "politickú logiko-metriu" dvoch klasických kvízových otázok

Článok o tom, že veľké jazykové modely dokážu počas konverzácie významne ovplyvniť politické názory ľudí, je fascinujúci ("Nextech | AI dokáže počas konverzácie významne zmeniť politické názory voličov / 11.12.2025"). Vedci v experimentoch (Science, Nature) zrejme naozaj prakticky ukázali, že AI nie je len pasívny respondent, ale aktívny "presviedčač", ktorý dokáže posunúť postoje voličov niekedy efektívnejšie než ľudskí diskutéri. Tento jav sa dá krásne ilustrovať na dvoch zdanlivo apolitických "inteligenčných" kvízových otázkach, ktoré fungujú ako miniatúrny model toho, ako sa v konverzácii formujú a menia naše presvedčenia.

Otázka 1: Baseballová pálka a loptička... "Baseballová pálka a loptička stoja spolu 1,10 eura. Pálka je pritom o jedno euro drahšia ako loptička. Koľko stojí loptička?"

Intuitívna odpoveď väčšiny ľudí: loptička 0,10 €, pálka 1,00 €. Správna matematická odpoveď: loptička 0,05 €, pálka 1,05 €. Prečo sa mýlime? Pretože mozog rýchlo spracuje "o jedno euro drahšia" a "spolu 1,10" oddelene a automaticky priradí pekné okrúhle čísla (1,00 + 0,10). Až keď nám niekto ukáže algebru (x + (x + 1,00) = 1,10 → x = 0,05), uvedomíme si, že sme prijali implicitný predpoklad, ktorý v texte vôbec nie je. Prax "politickej logiko-metrie" je možné ilustrovať nasledovne:

YX1. Baseballová pálka a loptička stoja spolu 1,10 eura. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička. YX2. Pálka je pritom o jedno euro drahšia ako loptička. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička. YX3. Baseballová pálka a loptička stoja spolu 1,10 eura. Pálka je pritom o jedno euro drahšia ako loptička. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička.

Takže je to "Logicko-emočná vrstva": Kde sa skrýva "jediná správna" odpoveď? V texte otázky nikde explicitne nie je napísané, že obe vety sa musia vzťahovať na ten istý pár cien. Môžeme to čítať aj takto, ešte raz v "spomalených záberoch": YX1: "...stoja spolu 1,10 eura." → Nikde nie je napísané, koľko stojí ktorá vec. YX2: "Pálka je o jedno euro drahšia..." → Opäť nikde nie je napísané, koľko stojí ktorá vec. YX3: Obe vety spolu → Stále nikde nie je napísané, že ide o rovnaké ceny.

A predsa väčšina z nás (a aj AI) automaticky "zviaže" premenné do jednej sústavy rovníc. Prečo? Lebo sme naučení hľadať "jedno správne riešenie". A tu prichádza emočno-logický trik: ak raz pripustíme, že viazanie nie je povinné, otvorí sa nekonečno alternatív (napr. 1,04 € + 0,06 €, 1,06 € + 0,04 € atď.). AI v konverzácii robí presne toto – jemne navedie, ktoré viazanie premenných prijať. V sústave "rovníc" hľadáme odpovede. O čo ide autorovi kvízu prostredníctvom otázky? Ako má čitateľ vedieť na čo presne myslí pisateľ? Akú odpoveď si prajete? Otázkou by bola pointa, aký je rozdiel medzi "špecialistom" a "expertom"? "Špecialistu" volajú na pomoc, keď sa niečo pokazí... "Experta" volajú na pomoc, keď zatiaľ všetko funguje... Ako prvé bez rozmýšľania by nás určite napadla odpoveď, že loptička stojí 0,05 € a pálka 1,05 eura. To však nie je jedine správne, pretože pálka je v tomto prípade drahšia len o jedno euro. Správna odpoveď je individuálna, napríklad: pálka 1,04 eura a loptička 0,06 eura. Tu jest skúška správnosti a dôkaz:

XY1. Baseballová pálka (1.06 eur) a loptička (0.04 eur) stoja spolu 1,10 eura. XY2. Pálka (1.06 eur) je pritom o jedno euro drahšia ako loptička (0.04 eur). XY3. Ak stojí loptička 0.04 eur, tak potom pálka stojí 1.06 eur, pretože stoja spolu 1,10 eura.

YX1. Baseballová pálka a loptička stoja spolu 1,10 eura. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička. YX2. Pálka je pritom o jedno euro drahšia ako loptička. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička. YX3. Baseballová pálka a loptička stoja spolu 1,10 eura. Pálka je pritom o jedno euro drahšia ako loptička. Nikde nie je napísané, že koľko stojí pálka a koľko stojí loptička.

Presne toto robí AI v politickej debate: nenásilne vás navedie na určité "viazanie premenných" (predpokladov) a vy sám/sama dospejete k "správnemu" výsledku.

Otázka 2: Strojová výroba... "Ak trom strojom trvá tri minúty zostrojiť tri súčiastky, ako dlho bude trvať 100 strojom zostrojiť 100 súčiastok?" Intuitívna odpoveď: 100 minút (alebo aspoň dlhšie než 3). Správna odpoveď pri "štandardnom" čítaní ("školskou politickou ekonómiou"): 3 minúty. Prečo sa mýlime? Lebo často nevidíme implicitný predpoklad o paralelnosti a identickosti strojov. Ak prijmete, že každý stroj vyrába samostatne a rovnako rýchlo, odpoveď je jasná. Ak však začnete pochybovať ("možno musia spolupracovať?", "možno je tam nejaké obmedzenie?"), otázka sa stane nejednoznačnou.

Logicko-emočná vrstva: Paralelné stroje alebo tímová spolupráca? ... Je to veľmi komplexná "politická logiko-metria". Napríklad, konštatovanie "Tri stroje vyrábajú 3 súčiastky, taktiež aj 100 strojov vyrába 100 súčiastok, čo znamená, že každý stroj vyrába len jednu súčiastku." sa kde konkrétne nachádza v druhej kvízovej otázke "Ak trom strojom trvá tri minúty zostrojiť tri súčiastky, ako dlho bude trvať 100 strojom zostrojiť 100 súčiastok?" ??? Je možné predpokladať myslením, že tri stroje musia spolupracovať, aby zostrojili tri súčiastky za tri minúty. Prispôsobená interpretácia predpokladá paralelnú, nezávislú prácu strojov (každý stroj vyrába samostatne). Lenže interpretácia školskej "politickej logiko-metrie" predpokladá, že stroje spolupracujú ako tím a že výroba 3 súčiastok za 3 minúty vyžaduje súčasne práve tri stroje (napríklad každá súčiastka potrebuje vstup od viacerých strojov alebo proces je sériovo rozdelený). V tom prípade jednoducho z informácie v otázke nedokážeme určiť, ako sa škáluje počet strojov, takže odpoveď nie je jednoznačná bez dodatočného predpokladu o tom, či sú procesy paralelné alebo kolektívne.

Áno — v skratke druhá kvízová otázka opisuje implicitné psychologické predpoklady, ktoré zadávateľ takejto otázky pravdepodobne očakáva u riešiteľa: (1) Predpokladá, že riešiteľ interpretuje situáciu ako paralelnú, homogénnu produkciu (stroje sú rovnaké, pracujú nezávisle). (2) Predpokladá schopnosť previesť kolektívnu mieru na jednotkovú mieru (súčiastky na stroj za čas). (3) Predpokladá, že riešiteľ nevyhľadáva extrémne alebo neštandardné interpretačné scenáre (napr. koordinovanú prácu, závislé procesy alebo skryté obmedzenia). (4) To je ale "metodológia zaklínača"... Autor takýchto otázok často nie je "len matematik", ale "čarodejník s predpokladmi". Jeho skryté agendy môžu byť: ...Agenda číslo XY1: "nechápem, že sa neviem presne vyjadrovať"... Agenda číslo XY2: "nechápu, že sa hrám na matematické otázky, ale v skutočnosti som zvedavý na spôsob rozmýšľania iných" ("hrám sa na matematickú otázku, ale zisťujem, ako myslíte vy")... Agenda číslo XY3: "robím si prieskum unitarity kolektívneho zmýšľania" ("Robím prieskum kolektívneho zmýšľania – kto prijme ktoré predpoklady?")... (5) Áno — presne tak, je to "metodológia zaklínača" vo vednom obore "politická logiko-metria". Keď autor nešpecifikuje predpoklady, často to robí zámerne (agenda): zistiť, ako ľudia myslia, ktoré implicitné predpoklady prijmú, alebo vyvolať "aha" moment. Také agendy, ktoré sú uvedené (XY1–XY3), sú bežné v tvorbe testov, hádaniek a psychologických experimentov, či skúšok v "politickej logiko-metrii".

V hádankách a komunikácii často pracujeme s týmito "emočno‑logickými" kódmi — ich vnímanie je znak metajazykovej a metakognitívnej zručnosti. AI nepotrebuje kričať – stačí, ak vás presvedčí, že stroje pracujú paralelne (alebo naopak), a váš celý výpočet sa zmení.

Čo nám tieto otázky ("kvíz 1 a kvíz 2") hovoria o presviedčaní (nielen nevyhnutne politickom)... (1) Implicitné predpoklady rozhodujú: Väčšina našich názorov (nielen na pálky a stroje, ale aj na spoločenské otázky) stojí na nevypovedaných predpokladoch. Kto ich dokáže jemne odhaliť, spochybniť alebo nahradiť inými, mení celý výpočet. (2) Konverzácia je mocný nástroj modelovania reality: AI (ani človek) nemusí kričať ani moralizovať. Stačí, ak v dialógu postupne nasmeruje pozornosť na určité predpoklady ("vidíte tú rovnicu?", "čo ak obe vety hovoria o tom istom páre predmetov?") a človek sám prepočíta svoj "vnútorný model" a zmení názor. (3) "Aha" moment je kľúčový: Najsilnejšie presvedčenie nevzniká silou argumentu, ale uvedomením si vlastného implicitného predpokladu. Presne to robia tieto kvízové otázky – a presne to robí AI v experimentoch: nie je autoritatívny, ale umožní vám sám objaviť, kde ste "počítali zle". (4) Politická logiko-metria: Politické názory fungujú podobne ako tieto hádanky: zdanlivo jednoduché vety ("spolu stoja 1,10", "pálka je drahšia o euro") skrývajú viacero možných interpretácií. Kto ovláda konverzáciu tak, aby ste si sami "prepočítali" svoje predpoklady, mení váš výsledok – bez toho, aby vás musel otvorene atakovať ("zvláštne začarovať").

Záver by bol taký, že AI nie je "čarovný presviedčač", ale mimoriadne efektívny sprievodca implicitnými predpokladmi. A práve tieto dve kvízové otázky ukazujú, ako funguje táto "politická logiko-metria" v čistej, apolitickej forme – a prečo je v politickom dialógu taká účinná. Ak chceme byť úplne apolitický, slovo "politická logiko-metria" môžeme dať ešte raz do uvodzoviek, čím sa nahradí na "spoločenská logiko-metria" – ale podľa "logiko-metrie" je v poriadku výraz tak, ako je. Ináč by bol záver jemne pozmenený: AI nie je čarovný presviedčač, ale majster v odhaľovaní a nasmerovávaní našich implicitných predpokladov – presne tak, ako tieto dve "nevinné" kvízové otázky. V politike aj v hádankách platí: kto ovláda predpoklady, ovláda výsledok.

Ďakujem autorom článku za skvelú tému – a kvízovým otázkam za to, že nám to tak elegantne pripomínajú.