SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

ANKETA

0

Ktoré technológie (blockchain, digitálne meny, umelá inteligencia) podľa vás najviac ovplyvnia bankový sektor v najbližšom období a ako?

Tomáš Klimeš, špecialista pre digitalizáciu 
Anasoft 

Digitalizácia bankového sektora je trend, ktorý sa začal dávnejšie, no pandémia potrebu digitalizácie značne urýchlila. Papierové procesy, ktoré poznáme z pobočiek, sa postupne prenášajú do mobilov a internetových prehliadačov. Pri prechode do digitálneho sveta sa začínajú viac vy­užívať technológie na autorizáciu v podobe schvaľovania rôznych digitálnych zmlúv, dodatkov či súhlasov bez osobného kontaktu.
Digitalizácia papierových procesov tak dáva priestor aj na zmenu pobočkových sietí. Pobočky sa postupne transformujú na poradenské centrá, kam klient neprichádza riešiť jednoduché finančné operácie, ale komplexné otázky financovania. Technológie, ktoré používame skôr na zábavu, sa stávajú pracovným nástrojom. Tablety sa začínajú v pobočkách využívať na zlepšenie komunikácie, či už na vi­zualizáciu rôzneho typu informácií, alebo online komunikáciu s klientmi. Digitálne nástroje používajú back-office špecialisti a slúžia aj na spracovanie digitálnej úverovej dokumentácie. Veď kto z nás by chcel odchádzať z banky s papierovými dokumentmi plnými citlivých údajov. Prechod do digitálneho prostredia však prináša aj výzvy v oblasti dizajnu procesov alebo ochrany údajov.

Michal Satur, vedúci oddelenia Innovations 
Tatra banka

Umelá inteligencia nie je v bankovníctve nový pojem, skôr naopak. Postupne sa stáva bežne využívanou technológiou, ktorá ani zďaleka nenaplnila svoj potenciál. Jej využitie je nielen vo forme interakcie s klientmi prostredníctvom chatbotov, ­voicebotov alebo avatarov, ale aj v procesoch a nástrojoch, ktoré klient nevníma priamo. Príkladom sú pravidlá na monitoring rizika, prevencia proti podvodom, ochrana pred kybernetickými útokmi alebo dokonca aj investovanie. Napríklad Tatra banka priniesla na slovenský trh fond, ktorý využíva umelú inteligenciu. Investičná stratégia využíva počítačový algoritmus, ktorý sa učí na základe dát a dáva signály, keď treba nakupovať a predávať akcie.
Ako ďalšiu oblasť by som uviedol digitálne meny, ktoré sa stávajú veľmi relevantnou témou. Štáty na úrovni centrálnych bánk zvažujú zavedenie digitálnych mien, pričom dôvody na zavedenie sa líšia. V Európskej únii sa pripravuje legislatíva, ktorá umožní využívanie digitálneho eura už od roku 2025. Pilotné riešenie bude dostupné už na budúci rok. Hlavný argument v prospech zavedenia digitálneho eura sú hlavne rýchle a bezpečné platby, ktoré by mali pomôcť najmä v oblasti platieb priamo u obchodníkov.

Tomáš Pristáč, konzultant pre digitálne služby
CRIF – Slovak credit bureau, s. r. o.

Blockchain
Aj keď je blockchain známy hlavne pre svoju úlohu v kryptomenových systémoch a elektronickom ukladaní informácií v digitálnom formáte, jeho funkčnosť sa dá využiť ďaleko za horizontom kryptomien. Používanie blockchainu na platby a transakcie je pre banky pravdepodobne jeden z najzrejmejších spôsobov, ako túto technológiu prijať. Najmä medzinárodné platby sú pomerne nákladné pre menšie banky aj ich klientov a platobné riešenia založené na block­chaine tak môžu priniesť okamžitú výhru pre obe strany. Blockchain však takisto vytvára pre banky cestu k riadeniu zložitých transakcií oveľa efektívnejším a bezpečnejším spôsobom. Od pracovných postupov pri uzatváraní úverov cez fakturáciu až po financovanie dodávateľského reťazca existuje nespočetné množstvo príležitostí na využitie na lepšie a bezpečnejšie transakcie. Okrem platieb poskytuje blockchain bankám príležitosť zefektívniť komplexné pracovné postupy a optimalizovať interné procesy. Táto technológia môže zlepšiť prepojenie medzi rôznymi kritickými infraštruktúrami a eliminovať manuálny proces, pri ktorom sa vymieňajú veľké množstvá údajov. Blockchain môže pomôcť aj jednotlivcom a malým podnikom rýchlo získať pôžičky na základe ich úverovej histórie. Veriteľom môže trvať dlho, kým preskúmajú úverovú históriu dlžníka. Blockchain však môže poskytnúť nástroje, ktoré dlžníkom umožnia, aby boli ich úverové správy presnejšie, transparentnejšie a bezpečne zdieľateľné. Technológia distribuovanej účtovnej knihy blockchain by mohla umožniť priame zúčtovanie bankových transakcií a ich sledovanie lepšie ako existujúce protokoly (SWIFT). Blockchain by tak mohol bankám umožniť verejne a transparentne sledovať všetky transakcie. Banky sa nebudú musieť spoliehať na sieť správcovských služieb a regulačných orgánov a mohli by jednoducho vykonať transakcie priamo na verejnom block­chaine. Návrh nariadenia EÚ MiCA (Markets in Crypto-assets), ktoré by malo vstúpiť do platnosti v priebehu 2 - 3 rokov, bol vytvorený s cieľom regulácie a prinesie rozvoj a podporu potenciálu digitálnych financií a kryptomien z hľadiska inovácií pri súčasnom zmierňovaní rizík. Predpokladám, že nový rámec EÚ umožní vznik nových služieb a trhov s kryptoaktívami, tokenizáciu tradičných finančných aktív a širšie využitie DLT (technológia distribuovaných záznamov/databázy) vo finančných službách. 

Ján Lunter, founder, CEO, CTO
Innovatrics

Z nášho hľadiska, ako dodávateľa biometrie pre banky, vidíme jednoznačný nárast záujmu o biometriu a ďalšie technológie založené na AI. Nejde len o overenie identity klientov na diaľku, čo je technológia, o ktorú prudko stúpol dopyt počas pandémie. Sú v tom aj ďalšie technológie, ktoré pomáhajú automatizovať riadenie rizika – od vyhodnocovania rizikovosti transakcií a aktivít po personalizáciu produktov. Táto tendencia je tu už dlhšie, ale tým, ako sa banky učia pracovať s vlastnými dátami, rastie aj využiteľnosť týchto dát na strojové učenie a podobne. AI otvára možnosti, ktoré boli doteraz obmedzené napríklad staršími systémami či ich rozdrobenosťou. To prináša jednoduchšie či lacnejšie produkty alebo ich sprístupňuje ľuďom, pre ktorých by bolo náročné ich získať. Napríklad preto, že je pre nich komplikované ísť do pobočky.
Čo koncový používateľ vidí najlepšie, je to, ako mu AI technológie zjednodušujú život. Namiesto vypisovania osobných údajov stačí odfotiť občiansky preukaz a systém vyplní potrebné políčka. Táto technológia, založená na AI prístupoch, je už taká pohodlná, že sa využíva aj v pobočkách, a jej presnosť redukuje preklepy v zmluvách, ktoré by inak komplikovali overovanie. Prístup k mnohým bankovým službám je rýchlejší, príjemnejší a pritom stále vysoko bezpečný. So zrýchľovaním výpočtovej sily bude len rásť počet takýchto zlepšení na báze AI.

Martin Horváth, šéf inovačného hubu 
365.bank 

Vývoj bankového sektora vyžaduje, aby sa technológia stala „hlavnou kompetenciou“, a firmy sa čiastočne potrebujú transformovať do pozície softvérových spoločností. Stredobodom implementácie inovatívnych technológií musí byť zákaznícka skúsenosť. Je tak na mieste, aby banky začali nazerať na fintechové startupy a firmy ako na potenciálnych partnerov v technologickom rozvoji. Tie môžu bankám pomôcť s rozvojom bankovej platformy, výsledkom čoho bude lepšia spokojnosť zákazníkov. 
Jedna z najväčších výziev, ktoré digitálny vek priniesol do bankovníctva, je potreba rýchlo reagovať. Neustále sa vyvíjajúci trh si vyžaduje, aby boli banky čo najagilnejšie. S tým im môžu pomôcť práve fintechy. Nákladovo najefektívnejší spôsob, ako dosiahnuť vyššiu rýchlosť poskytovania služieb a systémov, je využívať v rámci podniku cloudové riešenia. To umožní bankám zvýšiť bezpečnosť údajov, mať pod kontrolou riadenie a dodržiavanie predpisov spolu so schopnosťou mobilizovať veľké zdroje v priebehu niekoľkých minút. 
Za pozitívnou skúsenosťou klientov bude stáť aj rozvíjajúci sa trend vývoja efektívnejšieho zberu dát. Vďaka nim dokážu banky promptnejšie reagovať na neustále sa meniace potreby zákazníkov pri backendovom aj frontendovom poskytovaní služieb. Majú tak možnosť osvojiť si aj úplne nové obchodné modely a prípady použitia či experimentovať s novými technológiami. 
S technologickým vývojom sa však mení aj povaha kybernetického rizika, ktoré narastá, čo sa pretavuje do zmien v tradičnom prístupe k riadeniu rizík. Banky čoraz viac nasadzujú pokročilé analytické monitorovanie v reálnom čase a umelú inteligenciu na detekciu hrozieb a zabránenie narušeniu ich systémov. Použitie techník analýzy veľkých dát na získanie skoršej viditeľnosti hrozieb a konanie na ich zastavenie skôr, ako sa stanú, sa nazýva normatívne zabezpečenie. Zatiaľ čo narušenie spôsobené implementáciou novej techniky môže na začiatku viesť k zvýšeniu zraniteľnosti, toto je spôsob, ako zastaviť neustále narastajúce úniky údajov, ktoré hlásia rôzne organizácie.

Martin Petriščák, riaditeľ divízie bankových a telekomunikačných systémov 
Softec

Bankovníctvo vo svete aj na lokálnom trhu dlhodobo čelí výzve inovovať. Táto výzva pochádza tak z preferencií klientov, ako aj z konkurencie od mnohých technologických firiem, ktoré inováciami (a využívajúc bankovú infraštruktúru na pozadí) ťahajú klientov do služieb s vyššou pridanou hodnotou.
Dôležitá technológia, na ktorej vyrástli veľké technologické firmy, je skutočný cloud, schopnosť mať k dispozícii výpočtové prostriedky podľa potreby. A takisto sa treba naučiť vyvíjať aplikácie, ktoré využívajú benefity takéhoto prostredia. Medzi tieto benefity patria škálovateľnosť, schopnosť meniť a rýchlo otestovať aplikáciu v časovom rámci hodín, dní, navyše podľa stále sa meniacich požiadaviek. V tejto oblasti sa skrývajú veľké optimalizačné benefity a mnohé banky čaká ešte dlhá cesta.
Z krátkodobého a strednodobého hľadiska sa zdá, že najprínosnejšou technológiou budú tzv. digitálni asistenti, ktorí vám pomôžu vyriešiť každodenné bankové operácie. Zároveň umelá inteligencia je rozhodne súčasťou vnútornej efektivity banky, no nie vo forme, akú poznáme z filmov, ale skôr vo forme strojového učenia. Naučené modely môžu banke pomôcť v posúdení rizikovosti klienta pri úveroch, spracovaní veľkého množstva prichádzajúcej dokumentácie či ako podklad pre robotické spracovanie monotónnych úloh, ktoré majú vysoké objemy.
Digitálne meny a digitálne objekty (NFTs) sú v súčasnosti veľmi obľúbená téma – či už pre rôzne špekulácie, alebo z dôvodu technologických možností. Myslím si, že na ceste k distribuovanej mene do bánk nás čaká ešte mnoho technologických zlepšení, tzv. nadstavbových protokolov (pozri sieť lightning pre bitcoin) a zároveň aj regulácie. Osobne však verím, že si raz platidlá či služby postavené na blockchaine svoju rolu v bankovom priestore nájdu. V tomto prípade pôjde o niekoľko rokov či dokonca desaťročie.
Mnohé banky v súčasnosti hľadajú natívnu digitalizáciu, nielen prechod zo sveta papiera do sveta dokumentov PDF. Pre digitalizáciu a náhradu komplikovaných dokumentov a procesov je dôležité zachytenie digitálnej stopy služieb či produktov, ktoré si zákazník zakúpil, a jednoduché formy autentifikácie a podpisu klienta. Príkladom jednoduchého podpisu je tvárová biometria, ktorú už dnes používame v mobilných telefónoch. V Softecu veríme, že tieto technológie majú nemenné miesto v bankingu budúcnosti, a radi pomáhame našim klientom, aby v nich boli úspešní. 

Michal Čarný, generálny riaditeľ pre Slovensko a Českú republiku 
Mastercard

Už teraz sme svedkami veľkého technologického pokroku. S ohľadom na digitalizáciu celého ekosystému finančných transakcií vidím ako kľúčovú technológiu súčasnosti aj najbližšej budúcnosti tokenizáciu platobných kariet. Teda nahradenie tradičných kartových údajov unikátnym zašifrovaným tokenom. S tým je spojená možnosť preniesť svoju platobnú kartu v jej virtuálnej podobe bezpečne a jednoducho do rôznych nositeľných zariadení alebo online služieb. 
Používateľ bude mať platobnú kartu uloženú na niekoľkých miestach – v mobile, hodinkách, náramku, prsteni, bunde alebo v klobúku – a bude platiť tým zariadením, ktoré bude mať práve poruke. Vďaka tomu sa plastové karty v budúcnosti stanú zbytočnými. Už teraz v našom prieskume 5 percent Slovákov uviedlo, že tradičnú fyzickú platobnú kartu vôbec nepotrebujú a všetko platia mobilom alebo hodinkami. Očakávam, že tento podiel v najbližšom čase prudko porastie. 
Rovnaký trend vidím aj v online pro­stredí, kde vďaka technológii tokenizácie spúšťame revolučnú platobnú službu Click to Pay, ktorá zásadne zjednoduší nákupy na internete. Služba umožní jednoduché platby pomocou jedného kliknutia myši alebo klepnutia prstom na obrazovku inteligentného telefónu. Nakupujúcim odpadne zdĺhavé odpisovanie údajov z platobnej karty.  
Všetky tieto technológie smerujú k tomu, že sa platby stanú jednoduchšími a rýchlejšími, až sa nakoniec stanú úplne neviditeľnými a ja ako zákazník budem môcť odísť z obchodu alebo nakúpiť online prakticky bez zastávky pri fyzickej alebo virtuálnej pokladni. V Mastercard pracujeme aj s technológiou, ktorá umožní bezpečné overenie identity pri platení na základe toho, ako sa používateľ správa: akým spôsobom pracuje so svojím mobilom, ako ho drží, ako rýchlo píše a podobne. Takáto behaviorálna autentifikácia je ďalšia možnosť, ako proces platenia ešte viac zjednodušiť a zabezpečiť zákazníkom čo najpríjemnejšiu používateľskú skúsenosť. 

 

 

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať