ESET na Ukrajine: „Podľa bômb sa dali nastaviť hodinky.“

Toto je trochu osobnejší príbeh, lebo nie je iba o mojich kolegoch, ktorých poznám niektorých aj celú moju vyše dvanásťročnú prácu v ESETe. Na Ukrajine som tento rok strávil asi jeden a pol mesiaca ako reportér. No za nimi jedinými som nešiel ako „eseťák“ a ani ako novinár na voľnej nohe. V krajine som bol v čase osobného voľna z mojej práce komunikátora v kybernetickom výskume. Aby som priniesol príbehy ľudí z Ukrajiny.

A patria medzi ne aj príbehy ľudí, s ktorými spolupracujem dlhé roky ako komunikačný manažér firmy, pre ktorú sú naši spolupracovníci na Ukrajine nie iba obyčajnými kolegami, ale priateľmi. Priateľmi, ktorí aj pod paľbou nepriateľa (reálnymi zbraňami aj tými kybernetickými) dennodenne pokračujú v chránení zariadení miliónov našich používateľov na Ukrajine.

Neprišiel som teda za nimi nakoniec ani ako kolega z ESETu, vlastne ani nie ako novinár, ale hlavne ako priateľ. Strávil som s nimi dlhé hodiny. Rozhovory plné emócií, milých stretnutí pred odbitím prvej hodiny zákazu vychádzania a, samozrejme, smútku, bolesti a ich odhodlania: osobného či pracovného.

Devastácia, ktorú okupačné ruské vojská v krajine napáchali, je oveľa väčšia, než by ste si iba z televíznych záberov dokázali predstaviť. Alebo keby ste len na pár minút postáli pri jednej civilnej bytovke, ktoré považujú ruskí agresori za svoj legitímny cieľ. Prešiel som viac ako tucet miest od stredu cez juh až na východ.

No do tohto príbehu Ukrajiny nepochybne patrí aj ESET. Nie preto, lebo ja som jeho súčasťou. Preto, lebo ľudia z Ukrajiny sú jeho súčasťou. Čo sa týka výskumu, čo sa týka predaja našich technológií, ale aj technickej podpory pre našich používateľov v krajine. Ako teda funguje komunita ľudí z ESETu v krajine, kde zúri dennodenne vojna?

Oleksandr Iljuša (44) šéfuje technickej podpore partnerskej firmy ESETu v Kyjeve. Na predvečer vojny zo stredy na štvrtok 24. februára si spomína, akoby to bolo včera. Spoločne sme pracovali na objave, ktorý bol čerstvý sotva pár hodín.

Výskumníci ESETu v Bratislave totiž práve rozanalyzovali útok prostredníctvom nového deštruktívneho malvéru HermeticWiper. Do hlbokej noci sme všetci pracovali na jednej strane, aby sme ochránili používateľov na Ukrajine a zároveň novinárom z celého sveta mohli odpovedať na otázky.

Ani ja, ani Oleksandr sme netušili, že tento kybernetický výstrel bude predvojom tejto vojny. Ľahli sme si sotva na dve-tri hodiny. Oleksandra zobudila vojna skutočná. Boli časy, keď ruské tanky prechádzali neďaleko ich kancelárií. V Kyjeve je totiž ich sídlo neďaleko hlavnej dopravnej tepny, diaľnice z a do Kyjeva. Diaľnice, ktorú neskôr západní novinári začali nazývať „diaľnicou smrti“. Aj dnes ju lemujú rozbombardované a zhorené budovy či zrútené mosty. „Hoci aj na ulici neďaleko mojej bytovky sa odohrávali boje, som optimista, že táto vojna sa skončí,“ hovorí Oleksandr.

Denys Afanasijev (39) bol v ten osudný deň takisto v kancelárii. Pre ESET Ukrajina pracuje už niekoľko rokov, odvtedy musel v roku 2017 ujsť z Ruskom okupovaného Donecka. Ruskí militanti sa tam dostali k moci vo vojne v roku 2014. V kancelárii sa musel zastaviť aj v tento deň, keď už po meste vybuchovali rakety, lebo si v nej nechal počítač. Kyjevské metro ešte stále jazdilo. Keď sa však vracal domov, metrom to už nebolo. Ľudia sa už v húfoch snažili opustiť hlavné mesto. „Videl som jeden taxík, ako zišiel z cesty, a aby nebol v zápche, jednoducho išiel po vlakových koľajach.“ Druhýkrát sa už rozhodol ostať, nebyť utečencom. Celý čas strávil v Kyjeve.

Jeden z členov Oleksandrovho tímu neváhal a okamžite sa pripojil k armáde. „Zavolal o šiestej ráno a o jedenástej už bol v regrutačnom stredisku,“ hovorí Oleksandr Iljuša.

Černihiv je kúsok od bieloruskej hranice: iba trištvrte hodiny autom. Rusi sa však do mesta pozemnou cestou nikdy nedostali. Zato sa naplno predvádzali raketovými a leteckými náletmi. Stopy po nich sú prakticky všade. Ruské útoky tu prebiehajú dodnes. Niekoľko týždňov mali v meste len limitované zásoby potravín či vody, elektrinu pár hodín denne. Mesto, ktoré má 300-tisíc obyvateľov, lemujú rozbombardované bytovky a industriálne zariadenia. Bol tu jeden z najintenzívnejších frontov v bojoch o Kyjev.

Pravidelné nočné bombardovanie a ostreľovanie trvalo dva mesiace. „Dali sa podľa toho nastaviť hodinky. Každý deň v noci o jedenástej,“ hovorí ďalší eseťák Dmytro Borščan (35) a ťažko sa mu na dni teroru spomína.

Každý večer sa každý člen tímu musel ohlásiť, založili si na to spoločnú skupinu na aplikácii Telegram, ktorý na Ukrajine patrí medzi najpopulárnejšie. „Napísali sme si, že aj dnes sme to prežili, a potom sme si dali napríklad panáka – to je, myslím, dobrý dôvod,“ vysvetľuje Volodymyr Zacharenko, prečo je optimistom aj dnes.

„Keď môže dať vojna a teror vôbec niečo pozitívne, tak je to fakt, že sme si bližší než kedykoľvek predtým,“ dodáva Oleksandr. A má pravdu. Už o pár dní po tomto stretnutí rezidenčné bytovky v meste opäť zasiahli ruské rakety. No ani to nezabránilo tomu, aby som sa pred odchodom zastavil na ich grilovačke. ESET má na Ukrajine misiu chrániť svojich používateľov a títo ľudia ju do bodky spĺňajú ako málokto.

Aj vďaka spolupráci ESETu s ukrajinskými autoritami pre kybernetickú bezpečnosť sa na jar podarilo prekaziť útok na kritickú infraštruktúru prostredníctvom Industroyer2. Tento útok mal za cieľ vypnúť elektrinu. Od začiatku vojny ESET pomáha. S pomocou Nadácie ESET sme na humanitárnu pomoc poskytli 700-tisíc eur pre občanov Ukrajiny. Aj dnes sú naši zamestnanci dobrovoľníkmi a pomáhajú, ako môžu. Naši kolegovia poskytli svoje domovy 65 ukrajinským rodinám.

Tento stĺpček, vlastne minireportáž, čítate krátko pred Vianocami a na prahu Nového roka. Vianoce, čas darov a blízkych, je aj časom pomáhania si. A ľudia z Ukrajiny od nás všetkých potrebujú pomoc zrejme ešte viac ako kedykoľvek predtým počas vojny. V krajine už prišli mrazy a ruský agresor posledné týždne nevynechal deň, aby nebombardoval infraštruktúru dôležitú pre dodávky energie, tepla či vody. Preto nezabudnime pomáhať, hoci aj my sme už z tejto vojny unavení. A na prahu Nového roka nám a hlavne Ukrajincom a Ukrajinkám zaželať, aby sa toto peklo v roku 2023 skončilo.