Earthscraper: Mrakodrap zakopaný do zeme

Mexico City, ktoré má dnes 22 miliónov obyvateľov, bude v priebehu niekoľkých rokov najviac preplneným mestom v Severnej Amerike, možno aj na celej západnej pologuli. Do polovice storočia tu môžu pribudnúť ďalšie milióny ľudí. Možnosti územného plánovania sú však obmedzené, blokujú ho geografické hranice. Metropola je totiž ohraničená horami a sopkami a na ďalší rast už nie je priestor. Podobné problémy má aj Tokio s 38 miliónmi obyvateľov. Ak bude ľudí stále pribúdať, kam sa podejú?

Do podzemia, aspoň to tvrdia odborníci na dizajn. Klimatické zmeny a globálne otepľovanie môžu spôsobiť, že v nasledujúcich 100 rokoch sa teploty prudko zvýšia a takmer polovica rozlohy planéty sa môže stať neobývateľnou. Miliardy ľudí tak budú hľadať útočisko pod zemou. Kým v dávnej minulosti chladnejšie prostredie a ochranu pred živlami zabezpečovali jaskyne, v moderných civilizačných zoskupeniach sa takýmto riešením javí život v podzemí. Podľa štúdie vedcov z Purdue University a University of New South Wales v Austrálii by k takýmto príliš horúcim oblastiam patrili väčšina východného pobrežia Spojených štátov, celá India, väčšina oblastí v Austrálii a husto osídlené časti Číny.

Už dnes v austrálskom Coober Pedy žije v podzemí asi 2000 ľudí. Architekti z tokijskej spoločnosti Taisei Corporation plánujú v japonskej Fukuoke tzv. Alice Cities - podzemné priestory spojené trasami metra a podzemnými cestami. Aj vo fínskych Helsinkách je „tieňové mesto“ s verejným bazénom, nákupnými strediskami, kostolom, hokejovou arénou a priemyselným centrom. Aj v Singapure existujú plány na podzemné „vedecké mesto“, v ktorom bude žiť viac ako 4000 ľudí. Využitie podzemných priestorov sa plánuje aj v Toronte, New Yorku či Pekingu.

Vytvoriť podzemnú budovu však nie je ľahké. Musí sa nainštalovať umelé osvetlenie nahrádzajúce prirodzené svetlo. Udržiavanie vzdušných a svetlých priestorov je nielen zložité, ale aj drahé. Podzemné stavby môžu byť až päťkrát drahšie ako tradičné nadzemné budovy. Vízia architekta Estebana Suáreza je tzv. Earthscraper, obrátený mrakodrap, „vertikalizovaný“ inverzným spôsobom. Earthscraper je obrátená pyramída, ktorá má sklenený strop umožňujúci filtrovanie prirodzeného svetla cez štruktúru.

Rôzne vrstvy pyramídy, vyrobenej z vystuženého skla a ocele, sú venované obchodným, podnikateľským a obytným priestorom. Verejná doprava by tiež prechádzala priamo cez štruktúru. Podľa štúdií až 7 % svetovej populácie trpí klaustrofóbiou, nedostatok vzduchu, svetla a východov spôsobuje u väčšiny ľudí stres a úzkosť. Preto Suárez navrhol Earthscraper tak, aby zachytil čo najviac prirodzeného svetla. Svetlo z veľkého skleneného stropu by kaskádovito prechádzalo cez sklenené podlahy a steny až na samý vrchol pyramídy. V spodnej časti konštrukcie by sa v nádrži ukladala dažďová voda zozbieraná zo sklenených stropov. Vnútri budovy by boli nádrže na recykláciu vody, ako aj čistička vody.

Nie všetky podzemné obytné priestory sú však poňaté tak esteticky ako Suárezov návrh. V Pekingu boli na bývanie upravené bývalé protibombové úkryty. Nie je známy oficiálny počet ľudí, ktorí tam býva, ale podľa niektorých odhadov žijú pod zemou až 2 milióny ľudí. Celosvetový trend smerujúci k preľudneným mestám môže prinútiť chudobnejšie vrstvy obyvateľstva akceptovať podzemné biotopy.

No aj boháči po celom svete chcú vlastniť podzemné bunkre pre prípad najhorších katastrof, či už prírodných, alebo spôsobených človekom. Sú vybavené zásobami na niekoľko mesiacov alebo aj rokov, najnovšími technológiami, niektoré dokonca aj bazénom. V kalifornskom San Diegu bývalý developer Robert Vicino vybudoval skupinu takýchto úkrytov s názvom Vivos. Jedno také spoločenstvo v Južnej Dakote pozostáva z 575 bunkrov s priestorom pre 10 000 ľudí.

Zdroj: onezero.medium.com.