Deväť zručností, ktoré sa v digitálnom svete strácajú a je to problém
Neúprosný pochod technológií prináša bezprecedentný komfort a prístup k informáciám, no zároveň spôsobuje tichú eróziu základných ľudských zručností. Výskumníci varujú, že s miznutím týchto schopností sa môžu vytrácať aj časti kultúrneho poznania a nezávislého myslenia.
Tento trend nás núti zamyslieť sa nad kompromismi, ktoré robíme, keď naše kognitívne funkcie prenechávame digitálnym nástrojom. Medzi prvými obeťami sú umenie komunikácie a vnímania času. Písané písmo, ktoré sa zrodilo ako rýchlejší spôsob písania atramentom a brkom a ktoré viac ako storočie formovalo osobné listy a právne dokumenty, je dnes v bežnom vzdelávaní odmietané ako „neužitočné“.
Mainstream education generally dismisses cursive because it is not “useful”.
Meanwhile every classical school I have visited stresses cursive. They believe cursive matters because beauty matters. They understand that thinking means making connections and writing in cursive is… pic.twitter.com/yPd1uMEbHk
Psychológovia sa však obávajú, že bez neho strácame spojenie medzi pohybom svalov a jazykom, ktoré posilňuje jemnú motoriku a pamäť, zatiaľ čo historici varujú, že ručne písané archívy sa stanú pre budúce generácie nečitateľnými. Podobne aj schopnosť čítať analógové hodiny, ktorá kedysi učila deti matematickým konceptom, ako sú zlomky a odhady, a pomáhala im vizualizovať čas ako plynulý jav, je na ústupe.
Prieskum spoločnosti YouGov zistil, že iba 43 % mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov dokáže okamžite prečítať čas z analógových hodín, čo podľa odborníkov ochudobňuje deti o schopnosť vnímať čas ako niečo, čo plynie, koncept, ktorý digitálne obrazovky nedokážu sprostredkovať.
No kidding! The only phone number I know off the top of my head is my parent’s number. Everyone else, including family…I have to go to Contacts. pic.twitter.com/DbkhDRpND8
Súčasne dochádza k erózii navigačných a pamäťových schopností. Používanie papierových máp si vyžadovalo plánovanie, predstavu o teréne a počítanie kilometrov, čím sa budovala priestorová pamäť a sebadôvera. Dnes sa spoliehame na navigačné aplikácie, ktoré tieto rozhodnutia automatizujú, čo podľa štúdií znižuje aktivitu v hipokampe, oblasti mozgu spojenej s orientáciou a pamäťou.
Podobne aj pamätanie si telefónnych čísel, kedysi bežná schopnosť, ktorá zabezpečovala rýchly kontakt s blízkymi, je dnes nahradené digitálnymi zoznamami kontaktov. Neurovedci nazývajú túto závislosť od zariadení „outsourcingom“ pamäte, ktorý oslabuje schopnosť mozgu vybavovať si informácie, čo sa môže stať kritickým problémom v krízových situáciách, ako je strata telefónu alebo vybitá batéria.
Rovnaký osud postihol aj mentálnu aritmetiku; kedysi nevyhnutná zručnosť na správu financií a kontrolu chýb je dnes nahradená aplikáciami, čo podľa ekonómov môže viesť k nadmernému míňaniu a zníženej finančnej sebadôvere. Z nášho života sa vytrácajú aj manuálne a opravárenské zručnosti.
According to a YouGov poll, only 43% of young people aged 18–29 can read an analog clock instantly.
Follow: @AFpost pic.twitter.com/Lx61xZVsEP
Vedenie vozidla s manuálnou prevodovkou učilo vodičov, ako motor reaguje na rýchlosť, hmotnosť a trakciu, a poskytovalo im väčšiu kontrolu v náročných podmienkach. S dominanciou automatických a elektrických vozidiel však mnohí dospievajúci túto zručnosť nikdy nezískajú, čo podľa niektorých expertov na bezpečnosť cestnej premávky môže vodičov zanechať nepripravených v prípade zlyhania palubných systémov.
Podobne aj šitie, kedysi bežná súčasť rodinného života na opravu odevov, ustupuje rýchlej móde, ktorá podporuje nahrádzanie oblečenia namiesto jeho opravy. Tento trend má vážne environmentálne dôsledky, pretože vyhadzovanie odevov po menšom poškodení prispieva k celosvetovému nárastu textilného odpadu, ktorý je významným zdrojom znečistenia a budovania skládok. Nakoniec miznú aj signály pred-digitálneho sveta, ktoré kedysi slúžili ako záchranná sieť.
Rádiová komunikácia poskytovala aktualizácie o počasí, správy a núdzové varovania bez potreby internetu, pričom batériové modely boli nevyhnutnou súčasťou domácností pre prípad výpadku prúdu. Dnes sa väčšina ľudí spolieha výlučne na smartfóny, hoci záchranné zložky stále odporúčajú vlastniť základné rádio, pretože Wi-Fi a mobilné veže môžu počas katastrof zlyhať.
Podobne aj Morseova abeceda, kedysi univerzálny jazyk záchrany používaný na mori aj vo vojne na prenos životne dôležitých správ, je dnes udržiavaná hlavne nadšenými rádioamatérmi. Jej úpadok znamená stratu robustnej, technologicky nízko-náročnej komunikačnej metódy, ktorá dokázala fungovať aj v tých najťažších podmienkach.
Hoci technológie nepochybne zvyšujú náš komfort, úpadok týchto deviatich zručností poukazuje na novú spoločenskú výzvu. Tou je udržanie sebestačnosti vo svete, ktorý automatizuje takmer všetko. Záverečná otázka, ktorú si musíme položiť, je preto naliehavá a rezonujúca. Keď obrazovka stmavne, koľko zručností nám ešte zostane?
Zdroj: greekreporter.com foto: depositphotos.com.
