Energetická sieť Slovenska nedokáže udržať tempo s boomom obnoviteľných zdrojov
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Zastaraná infraštruktúra ohrozuje projekty prenosu čistej energie.
-
Osem krajín EÚ čelí kritickému nedostatku kapacity.
-
Meškanie pripojenia hrozí až 1,5 miliónu domácností.
Analýza think-tanku Ember s názvom Crossed Wires odhaľuje kritické miesta v prenosových sústavách. Viac ako 120 plánovaných projektov veternej a solárnej energie zostáva čakať v poradovníkoch na pripojenie. Nedostatočná kapacita sietí sa stala technickou aj bezpečnostnou bariérou pre kontinent.
Polovica prevádzkovateľov sietí v EÚ hlási, že ich infraštruktúra nestačí na nápor nových zdrojov. Tento stav ohrozuje schopnosť nahradiť importované fosílne palivá domácou výrobou elektriny. Najhoršia situácia je v ôsmich krajinách vrátane Slovenska, Poľska a Holandska.
V týchto štátoch dostupná kapacita siete nepokrýva ani 10 % z plánovaných obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Niektoré vyspelé trhy ako Nemecko a Taliansko údaje o voľnej kapacite sietí vôbec nepublikujú. Problém sa netýka len veľkých parkov, ale zasahuje aj bežných občanov.
Približne 1,5 milióna domácností môže čeliť odkladom pri inštalácii strešných solárnych panelov. Nedostatočná pripravenosť distribučných sietí brzdí rozširovanie tepelných čerpadiel a nabíjacích staníc pre elektromobily. Situáciu zhoršuje volatilita cien energií vyvolaná vojnovými konfliktmi.
Modernizácia sietí sa stala naliehavou záležitosťou pre ochranu domácností pred vysokými nákladmi. Ak Európa nezačne konať rýchlo, stratí svoju priemyselnú konkurencieschopnosť voči iným regiónom. Dátové centrá a výrobcovia už teraz hľadajú lokality s garantovaným a rýchlym pripojením.
Think-tank Ember navrhuje nasadenie nedrôtových riešení, ktoré môžu okamžite uvoľniť 185 GW kapacity. Tieto metódy zahŕňajú inteligentné riadenie záťaže a lepšie využitie existujúcich vedení. Okrem technických zmien sú však nevyhnutné aj administratívne reformy a rýchlejšie schvaľovacie procesy.
Región strednej a východnej Európy má potenciál do roku 2030 inštalovať až 200 GW veternej a solárnej energie. To by mohlo viesť k zníženiu veľkoobchodných cien elektriny až o 29 %. V súčasnosti však tieto krajiny využívajú len zlomok svojho potenciálu kvôli zastaranej technike.
V roku 2025 prvýkrát v histórii vyrobili vietor a slnko viac elektriny ako fosílne palivá. Veterná a solárna energia dosiahli podiel 30 % na celkovej výrobe. Solárna energia rástla o 20 % už štvrtý rok po sebe a vyrobila 369 TWh. Tento úspech je však v rozpore s realitou preťažených sietí, ktoré už ďalší rast nezvládajú.
Podiel uhlia v EÚ klesol na historické minimum 9,2 %. Zabezpečenie stability sústavy si vyžaduje aj nasadenie batériových úložísk. V Taliansku narástla kapacita batérií o 40 %, čo pomáha riešiť cenové špičky. Sieťová infraštruktúra však zostáva najslabším článkom v celom reťazci energetickej transformácie.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Kapacita energetickej siete priamo určuje úspech Európy pri dosahovaní energetickej nezávislosti a ekonomickej stability.
Zdroj: euronews.com foto: ChatGPT
