Evolúcia vývojárskych generácií / Gabriel Lachmann, EEA - BiQ Group

Generáciu Z láka IT, dokonca aj neinformatikov. Mileniáli sú otvorení novým technológiám a boomeri ostávajú verní programátorskej podstate

V prostredí informačných technológií pôsobím už polovicu svojho života, a tak som sa v práci stretol s mnohými vývojárskymi generáciami. Sú to boomeri, blížiaci sa k dôchodkovému veku, ktorí vychovávali mňa. Moja generácia X, ktorá sa v Česku a na Slovensku nazýva aj Husákove deti. Mileniáli, teda tridsiatnici z generácie Y. A čerstvo nastupujúca generácia Z, ktorá prakticky na internete vyrastala. V
 čom sa svety v IT medzi generáciami pretínajú a v čom sa líšia?

Nástup do projektov bol pomerne dynamický podobne ako v súčasnosti. Rýchlo prichádzalo integrovanie sa do jednotlivých tímov a práca na reálnych projektoch. Ako nastupujúca generácia programátorov sme tak začínali už popri škole. Takmer každý v mojom okolí už od druhého či tretieho ročníka nastúpil do niektorej z rozbiehajúcich sa firiem. Keď sa uchytil, vtiahli ho do jednotlivých tímov. Boli sme hodení do vody a museli sme sa učiť pracovať s novými technológiami. Na mnohých projektoch sme napriek nášmu nízkemu veku prichádzali ako inovátori oproti starším metódam, ktoré sa používali. Prinášali sme novú vlnu nápadov na dodávkach reálnych produktov.

Boomeri verzus mileniáli

Pokiaľ sa mám zastaviť pri technologickej výbave medzi generáciami, vidím skutočne rozdiel v možnostiach, ktoré priniesla informačná revolúcia. Moja generácia sa vzdelávala od podlahy. Učili sme sa pracovať so zdrojovým kódom procesora, základnými programovacími jazykmi a používaním hard­véru. Veľká časť mojich rovesníkov preto dnes pracuje ako full stack vývojári – to znamená, že majú prehľad o veľkej škále technológií a sú schopní zasiahnuť na ktorejkoľvek vrstve systémov.

V tejto oblasti za posledných dvadsať rokov nastala veľká zmena. To potvrdzuje aj jeden z mojich mileniálskych programátorských kolegov, s ktorým som nedávno diskutoval na túto tému. Vyzdvihol našu tak trocha sparťanskú výchovu, keď sme sa v oblasti IT museli oproti nim skutočne namakať. Aj keď spektrum možností a technológií bolo menšie, vývoj bol podľa neho značne náročnejší. Priznal sa, že nám trocha závidí, ako dokážeme riešiť problémy svojím spôsobom, pretože sme boli vychovaní na komplexné štúdium technológie. Rozdiel vníma najmä v jednoduchšom prístupe k potrebným informáciám v súčasnosti. Zatiaľ čo dnes na pár kliknutí programátori v zábehu navštívia programátorské platformy, keď si nevedia rady, my sme prelomové technológie objavovali na základe osobných preferencií alebo si posúvali kódy medzi sebou, čo je pre nich dnes už nepredstaviteľné. Hoci majú oveľa širšie spektrum možností, nie je tam potreba hlbšieho skúmania technológií, pretože vyhľadávač alebo developerská platforma tú tvrdú prácu často vyrieši za nich.

Vplyvom automatizácie programovacích nástrojov navyše dnešná kariéra v IT smeruje aj k väčšej špecializácii jednotlivých rolí. Zmenila sa štandardizácia procesov, ktorá medzičasom priniesla priestor na zmenu celého projektového riadenia. To otvorilo dvere do sveta IT aj neinformatikom, ktorí sa v projektoch začali objavovať ako projektoví manažéri, manažéri kvality, testeri a dátoví analytici. IT svet sa tak nástupom mileniálov a GenZ do týchto profesií rozšíril o portfólio ľudí, ktorí nie sú primárne programátormi, ale sústreďujú sa na riadiace a kvalitatívne procesy. Mnoho nových kolegov u nás v EEA sa na tieto nové pozície rekvalifikovalo z rôznych iných oblastí – od operného spevu cez bankový sektor až po filmovú réžiu.

GenZ láka dátová analýza

Medzi atraktívne odbory najmladšej generácie dnes patrí aj dátová analýza. Dáta sú novodobá ropa a trendom je mantra biznisu založená na tzv. data driven decision making. Dátová veda vplyvom digitalizácie napreduje a firmy do nej investujú čoraz viac svojich prostriedkov. V minulosti sa používali dáta výhradne vnútri firiem, no dnes veľké množstvo organizácií využíva celý dátový ekosystém tretích strán. Kľúčová inovácia je aj manažérsky pohľad na prácu s dátami a prognózami. Manažér budúcnosti nebude pasívne konzumovať výsledky hotových reportov, ale bude aktívne pracovať s modernými nástrojmi a modelovať a rozhodovať sa na základe vlastných analýz. Mladí ľudia končiaci školu sa chcú rozvíjať v dátovej analýze, pretože je to trend povolania do budúcnosti. Mojej generácii stačil Excel a databázy, nastupujúca bude považovať za samozrejmosť nástroje Business Intelligence s podporou aplikovanej štatistiky a strojového učenia.

Do profesionálneho IT sveta pritom vstupujú vývojári podobne ako my už v študentskom veku. V tomto sa trend nezmenil a tak ako v prípade mojej generácie aj k nám do firmy prichádzajú študenti, ktorí sa rozhodujú o budúcej kariére. Juniori sa neraz dostanú za krátky čas na veľmi vysokú úroveň. Stáva sa takisto, že im rola nesadne a hľadáme pre nich inú realizáciu. Všetko je to o správnom nastavení a manažmente očakávaní.

Počas rozhovorov s nováčikmi a juniormi sa často stretávam s nadšením a vnímam tú obrovskú výhodu mladej generácie, že sa ľahko učí novým veciam a prispôsobuje sa novým technológiám, ktorých je dnes obrovské množstvo. Mladí ľudia sa o ne aktívne zaujímajú a objavujú nové trendy, jazyky a budujú komunitu na rôznych fórach a konferenciách. Jeden z mojich najmladších kolegov na pozícii PHP vývojára priznáva, že jeho „rozlietanosť po technológiách“ a nutkanie vyskúšať každý nový buzzword môže byť občas nevýhodou. Na druhej strane aj naše zabehnuté spôsoby programovania mu pripadajú občas konzervatívne. Toto medzigeneračné pnutie môže byť zdrojom pre obojstranný posun, len je nevyhnutné vnímať inakosť ako príležitosť.

Budúcnosť kariéry v IT je hybridizácia

Práve preto vidím prirodzený posun nastupujúcej generácie predovšetkým v kombinovaných odboroch. Tento trend sa začína ukazovať na zahraničných univerzitách, kde sa otvárajú hybridné vzdelávacie programy spájajúce informatiku s ekonómiou či chémiou. Neznamená to, že ekonómovia sa učia programovacie jazyky, ale zmena je v spôsobe práce s informačnými nástrojmi. Vedný odbor, pri ktorom sa používajú matematické, štatistické princípy či strojové učenie, dokáže pripraviť špičkového odborníka pre súčasný trh. Nástupom cloudových platforiem sa vývoju softvéru bude venovať menej pozornosti a stále viac profesií sa bude zapájať do úloh, ktoré nevyžadujú primárne vývojársku prax. Programátorov pravdepodobne v budúcnosti neubudne, ale IT sektor do seba vtiahne množstvo ľudí rôznych profilov a pomery medzi rolami sa výrazne zmenia.  Každá kariérna predstava vytvorená v dvadsiatke sa jednoducho časom môže meniť, mení sa nielen doba a technológie, ale aj individuálne priority a životný štýl mňa a mojich kolegov, preto treba byť tejto dynamike zmien otvorený.