Infrazvuk dokáže okamžite zastaviť požiar aj bez devastačných následkov
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Zvukové vlny dokážu prerušiť prívod kyslíka k otvoreným plameňom.
-
Infrazvuk nespôsobuje na rozdiel od vody žiadne materiálne škody.
-
Technológia mieri do dátových centier aj k lesným hasičom.
V predvádzacej kuchyni v kalifornskom meste Concord sa odohráva nebezpečná situácia, keď sa na sporáku vznieti olej. Krátko po tom, ako sa rozozvučí požiarny alarm, prichádza na scénu senzor riadený umelou inteligenciou. Ten okamžite aktivuje nástenné žiariče, ktoré začnú generovať infrazvukové vlny určené na uhasenie požiaru.
Tento prístup vychádza z vedeckého výskumu a funguje na princípe narušenia okolitých molekúl kyslíka. Zvukové vlny tak odrezávajú plameňom prívod paliva a bránia ich ďalšiemu šíreniu. Výkonný riaditeľ startupu Sonic Fire Tech, Geoff Bruder, pri tejto príležitosti opísal technologický pokrok svojej spoločnosti.
Firme sa podľa jeho slov podarilo prekonať pôvodné obmedzenia, pri ktorých bolo nutné zvuk mieriť z jedného miesta ako z hasiaceho prístroja. Nový systém umožňuje šírenie vĺn cez potrubia, čím sa zvuk distribuuje po budove ako pri vodných sprinkleroch.
Tvorcovia predpokladajú využitie systému v prostrediach ako sú dátové centrá, kde by voda z postrekovačov mophla zničiť elektronické zariadenia. Vývojári zároveň pracujú na prenosnej verzii zabudovanej do batohu, ktorá je určená pre nasadenie pri lesných požiaroch.
Spoločnosť si zabezpečila počiatočné financovanie vo výške 3 500 000 amerických dolárov na rozvoj inovatívnych rezidenčných inštalácií. Akustické hasenie prináša zmenu, keďže systém môže reagovať za niekoľko milisekúnd a zamedziť rastu plameňov bez použitia chemikálií alebo znižovania hladiny kyslíka v miestnosti. Systémy momentálne fungujú pri menších plameňoch, avšak ich škálovanie pre štrukturálne požiare ešte zostáva inžinierskou výzvou.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Technológia dokáže okamžite potlačiť požiar bez devastačných následkov vodného alebo chemického hasenia v citlivých budovách.
Zdroj: arstechnica.com foto: ChatGPT